Sem Graham (21) z južného Utahu povedala, že mama priznala farbu až o niekoľko rokov neskôr. O prípade informuje The Sun.
Dievčaťu bola diagnostikovaná komplexná posttraumatická stresová porucha, ktorá sa líši od posttraumatickej stresovej poruchy. "Posttraumatická stresová porucha sa viaže na jednu špecifickú udalosť, zatiaľ čo komplexná posttraumatická stresová porucha sa viaže na viacero vecí, ktoré ju spôsobili," hovorí Sem. Jej diagnóza má korene v detstve.
"Takže niektoré moje spúšťače pochádzajú z obdobia, keď som bola sexuálne napadnutá rodinným priateľom, ktorý ma opatroval, keď som mal štyri roky. Moji rodičia šli na rande a vtedy sa to stalo. Pamätám si, ako sa so mnou pri tom rozprával a takmer na konci prišli moji rodičia a prichytili ho pri tom," hovorí Sem.
Jej otec okamžite zavolal policajtov a matka ju zdvihla a na schodoch na ňu kričala, aby nikdy nikomu nedovolila robiť toto. Malá Sem vtedy absolútne ničomu nerozumela. Tušila, že niečo je nesprávne, ale nevedela čo.
"Niektorí sa môžu pýtať, že ako si to môže štvorročné dieťa zapamätať. No verte mi, že môže," hovorí Sem. Jej mama jej potom roky tvrdila, že to bol iba zlý sen. Dievča už ale dospelo a vie, čo sa to stalo. Má aj akademické vzdelanie na to, aby porozumela svojej diagnóze.
"Študujem psychológiu a učia nás, že sny nedokážu ovplyvniť náš každodenný život, no to, čo som považovala za sen, veľmi výrazne vplývalo na môj život," vysvetľuje. Keď bola so svojím priateľom, často trpela úzkosťami alebo mala panický záchvat.
"Dlho som netušila, prečo z toho tak panikárim. Pred rokom som to opäť vytiahla pred mojou mamou a tá to konečne potvrdila." Zistenie, že sa to skutočne stalo spôsobilo, že sa cítila zneucteno. Taktiež sa necítila dobre vo svojom tele, čo narušilo jej sebavedomie a sexuálny život. No tiež ju to oslobodilo - Sem sa mohla začať liečiť.
Viacero veci u nej spúšťa poruchu. "Poprvé, keď niekto upratuje za mnou a ja len sedím na pohovke alebo pri stole. Ťažko sa to vysvetľuje. Podruhé mám problém s tým, keď muž za sebou zavrie dvere a ide ku mne, obzvlášť v malých priestoroch. Potretie - veľké davy. Neprekážajú mi koncerty vo veľkých mestách, ale mám problém s mnohými ľuďmi, ktorých poznám, na jednom mieste. Mám vtedy pocit, že všetci idú ku mne naraz. Poštvrté existujú rôzne pachy, ktoré môžu spôsobiť, že začnem šalieť."
Žena trpí ešte jednou poruchou, ktorá sa týka jej vlasov. "Diagnostikovali mi trichotilomániu, poruchu vytrhávania vlasov. Vytrhávala som si ich kvôli depresii, úzkostiam a komplexnej posttraumatickej stresovej poruche. Neustále cítim úzkosť, čiže si často nevedomky vytrhávam vlasy. Pre to mám teraz plešinu, ktorú si stále zakrývam. Je to veľmi trápne, najmä, keď na to niekto poukáže."
Vždy, keď sa necíti dobre, tak sú psíky jej útechou. Pomocou nich, terapie a školy sa ale vo všeobecnosti cíti lepšie. "Keď som sa dozvedela pravdu, tak započal môj proces liečby. Tak dlho som sa cítila šialeno - je skvelé, že ten pocit zmizol."
