Inga sa narodila na Sibíri s poruchou, ktorá zabraňuje sformovaniu rúk v maternici. Adoptovali ju Daniel a Jennifer Petryovci, americký pár, keď mala len dva roky. O svojich pravých rodičoch nevie nič, ale predpokladá, že v Rusku by ju s jej postihnutím čakal ťažký život.
„Svojich skutočných rodičov som nikdy nestretla, ale viem, aká je kultúra v Rusku, mohli ma poslať do ústavu,“ hovorí Inga. Podľa jej vlastných slov bolo pre ňu lepšie, že bola adoptovaná. Daniel je účtovník a Jennifer hudobníčka. Vychovali svoju dcéru tak, aby ju jej postihnutie v ničom neobmedzovalo.
Dokonca ju naučili hrať nohami na čelo. Vie ich používať na písanie na papier aj klávesnici. Pomocou nich je a varí. Má skvelých kamarátov a priateľa, ktorí jej pomáhajú, keď je treba. Dostala aj protézy, ale veľmi jej nevyhovovali. „Rodičia ma naučili, že neexistujú sú žiadne výhovorky,“ hovorí Inga.
Hoci život bez rúk nie je ľahký, zvláda ho. Presťahovala sa do New Yorku, študuje a cestuje metrom. Verí, že jedného dňa z nej bude prokurátorka. Postihnutie neovplyvnilo ani jej milostný život. Karanténu strávila s priateľom Josephom (22), s ktorým sú spolu už rok a pol.
Na sociálnych sieťach však často dostáva nepríjemné správy. Ľudia majú nevhodné narážky, pýtajú sa jej, či vie vôbec čítať a vyhlasujú, že na niekoho bez rúk je naozaj pekná. Má to byť kompliment, no Inga to tak nevie prijať. S faktom, že nemá ruky, sa však zmierila veľmi rýchlo. Okrem toho, že chce byť právnička, by sa rada stala aj modelkou. Rada by na mólach videla väčšie zastúpenie žien s postihnutím.
