Problémy s pomocou počas koronakrízy totiž hlásili tisíce firiem a živnostníkov. Zamestnávatelia nepovažujú za primerané reagovať vyhrážkami predstaviteľov vlády ani na ostrú kritiku zo strany podnikateľského sektora.
Zástupcovia RÚZ v rámci rokovaní Ekonomického krízového štábu viackrát upozorňovali na oneskorenie, nedostatočnú výšku a administratívnu náročnosť pomoci štátu podnikateľom. Hlavným cieľom štátnej pomoci má byť rýchla záchrana maximálneho počtu firiem, a teda i pracovných miest v čase plošného obmedzenia ekonomickej aktivity. "Objem pomoci by tiež mal aspoň čiastočne byť porovnateľný s pomocou v okolitých krajinách, ktoré sú tiež našimi hlavnými konkurentmi," tvrdí RÚZ.
Pandemické ošetrovacie príspevky pre zamestnancov nútených zostať so svojimi deťmi, náhrada výpadku odbytu štátnymi objednávkami, odklad platby odvodov, uplatnenie daňových odpisov, prístup k preklenovacím úverom, odklad nájomného či komplexná pomoc priemyslu však boli v iných štátoch Európskej únie (EÚ) podľa RÚZ na výrazne vyššej úrovni. "Na porovnanie, odloženie odvodov prišlo v českom podnikateľskom prostredí v najskoršom možnom termíne, čím českí podnikatelia dostali okamžitú hotovosť v čase, keď to potrebovali najviac," upozornila RÚZ. Priemerný český živnostník či konateľ tzv. jednoosobovej eseročky dostal za každý mesiac núteného prerušenia podnikania približne 920 eur, zatiaľ čo jeho slovenský konkurent 210 eur. "Veľká časť opatrení bola v zahraničí pripravovaná s apelom na rýchlosť, zatiaľ čo na Slovensku opatrenia brzdila prílišná podozrievavosť a snaha o maximálnu adresnosť," konštatuje RÚZ.
Podľa prieskumov medzi zamestnávateľmi majúcimi zastúpenie v sektorových radách 42 % zamestnávateľov sa rozhodlo nevyužiť žiadne z opatrení na pomoc podnikateľom, pričom polovica z nich nepožiadala a ani nemá záujem podať žiadosť o príspevok z dôvodu, že nespĺňa stanovené kritériá, respektíve príspevky boli určené len pre vybrané podniky. Ako druhú najčastejšiu bariéru požiadania o príspevok 10 % zamestnávateľov uviedlo administratívnu náročnosť. Spomedzi tých, ktorí využili pandemické nemocenské alebo pandemické ošetrovné, pre takmer tretinu respondentov bolo podanie žiadosti administratívne náročné. Viac než 50 % z tých, ktorí pomoc nevyužili, uviedlo, že nemohli, respektíve nemali záujem, využiť niektoré opatrenia z dôvodu, že nespĺňali stanovené kritériá využitia opatrení.
"Aktuálne komunikované vládne vyjadrenie o oživení ekonomiky, ktoré sa opiera o údaje z e-kasy, je pre nás nie celkom pochopiteľné. Rast tržieb v maloobchode evidovaný cez e-kasy je len jedným z mnohých ekonomických ukazovateľov, v tomto prípade o obrate v maloobchode, ale nereflektuje skutočný stav nášho hospodárstva, vývoj zákaziek alebo stav samotnej výroby. V žiadnom prípade nemôžeme z dôvodu aktuálneho nárazového nárastu maloobchodného predaja hovoriť o ozdravení ekonomiky a návrate do pohody," upozorňuje prvý viceprezident RÚZ Mário Lelovský.
Podnikateľské prostredie si od novej vlády vďaka predvolebným sľubom jej členov sľubovalo a sľubuje veľa najmä v oblasti podpory podnikania a zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Osobné útoky, vyhrážanie sa či zosmiešňovanie zo strany podnikateľov alebo predstaviteľov vlády nie sú podľa RÚZ vhodnými a efektívnymi nástrojmi smerujúcimi k vyššej konkurencieschopnosti Slovenska.
"Odpoveďou na oprávnenú kritiku rýchlosti a objemnosti poskytnutej pomoci v čase koronakrízy nesmú byť vyhrážky ani zľahčovanie situácie, ktorých sa v posledných dňoch dopustili viacerí vládni predstavitelia," dodal viceprezident RÚZ Róbert Spišák. Štát sa má preto podľa RÚZ aj naďalej zamerať na zvýšenie objemnosti, efektívnosti a administratívnej jednoduchosti čerpania pomoci podnikateľom.
Tlačový odbor rezortu financií uviedol, že v druhej polovici augusta sa uskutoční ekonomický krízový štáb, ktorý sa bude zaoberať formami pomoci pre podnikateľov.
