Mimoriadne horúčavy a suchá zasiahli Európu aj v roku 2003, čo malo vážny dopad na poľnohospodárstvo. V roku 2018 sa situácia opakovala avšak s presahom až do leta 2019.
Autori štúdie na základe preskúmaných údajov siahajúcich do roku 1766 upozornili, že suchá z rokov 2018 a 2019 sú za posledných 250 rokov bezprecedentné a ich spoločný vplyv na poľnohospodárstvo je silnejší ako sucho z roku 2003. Na druhom mieste sa umiestnilo obdobie sucha z rokov 1949-1950, postihnuté územie však bolo menšie ako v súčasnosti. Podľa vedcov vlny sucha z posledných dvoch rokov zasiahli viac ako polovicu Európy - od Francúzska cez Taliansko a Nemecko až po Poľsko.
Vedci upozornili, že ak Európania neurobia nič pre zníženie emisií skleníkových plynov, je viac ako pravdepodobné, že k viacročným vlnám sucha bude v druhej polovici 21. storočia dochádzať častejšie. Suchom postihnuté poľnohospodárske oblasti v strednej Európe sa môžu zdvojnásobiť a dosiahnuť plochu takmer 40 miliónov hektárov.
Ak sa však svetu podarí výrazne znížiť emisie oxidu uhličitého, čo je jedným zo strategických cieľov Európskej únie, opakovanie viacročných horúcich a suchých sezón sa zníži o dvojnásobok.
Autori v štúdii uvádzajú, že viac rokov trvajúce suchá sú pre rastliny a plodiny veľmi problematické, lebo nemajú dosť čas na regeneráciu po horúčavách a deficite vody z prvého roku sucha. Aj preto je podľa vedcov naliehavo potrebné uznať dôležitosť týchto pretrvávajúcich udalostí a vyvinúť komplexný model na modelovanie možných rizík.
