Prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček to uviedol v súvislosti s aktuálnou diskusiou o povinnosti samospráv zabezpečiť od 1. januára 2021 separovanie kuchynského bioodpadu. "Väčšina miest už má zavedený zber takzvaných zelených bioodpadov, vie preto v nejakom rozsahu zaviesť aj zber kuchynských odpadov, najmä tých rastlinného pôvodu," spresnil Rybníček. Apeluje zároveň na čo najrýchlejšie prijatie avizovanej vyhlášky Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, na základe ktorej by sa mestá mohli pripravovať.
"Vyhláška by mala podrobnejšie upravovať všetky možnosti nakladania s kuchynskými odpadmi s prioritnejšou orientáciou na zber kuchynských odpadov rastlinného pôvodu, aspoň do nejakého termínu, kým si trh nevytvorí dostatočné kapacity na spracovávanie aj kuchynských odpadov živočíšneho pôvodu či zvyškov jedál," myslí si Rybníček. Upozornil na to, že väčšina miest disponuje kompostárňami, preto by podľa neho pomohol návod envirorezortu, ako využiť tieto kompostárne aj na spracovávanie kuchynských odpadov.
Za problematickejšie ako spustenie samotného zberu v termíne od januára 2021 vníma spolu s ďalšími členmi ÚMS splnenie si povinnosti úpravy odpadu pred uložením na skládku. "Tiež by sme uvítali nastavenie priaznivejších podmienok pre financovanie triedeného zberu a vzťahov Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) a miest, aby triedenie odpadu skutočne mohlo napredovať, aby boli jasné povinnosti jednotlivých subjektov pri komunálnom odpade a aby sa zabránilo tomu, že niektoré mestá ostanú bez OZV a financovania triedeného zberu," doplnil prezident ÚMS.
Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 percentách územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v utorok (4. 8.) navrhlo odloženie termínu spustenie povinnosti, argumentuje nepripravenosťou samospráv i samotného systému triedeného zberu, poukazuje pritom na to, že nie je doriešené nielen technické zabezpečenie zberu, ale i prevoz a zhodnotenie bioodpadu. Envirorezort z termínu ustúpiť nechce, poukazuje pritom na to, že ide o dlhodobo odkladaný záväzok, ktorý Slovensko neplnilo, myslí si tiež, že samosprávy sa na túto novú povinnosť mohli pripravovať. Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Juraj Smatana však deklaruje, že rezort nebude pokutovať obce, ktoré zdokladujú, že sa snažia plniť svoje povinnosti.
