Všetko sa vraj zmení, keď brat dokončí vlastný dom, no teraz je rodina pokope, čo je podľa neho veľmi príjemné. „Stalo sa to, čo rodičia kedysi naplánovali, keď sme ešte boli malí,“ usmeje sa Juraj. „Keď grilujeme na dvore, sme všetci spolu, otec, mama, brat, švagriná, ich deti.“
Rád sa zahrá
Prehliadku bytu, v ktorom žije posledných desať rokov, začíname v obývačke spojenej s kuchyňou. Práve tam sa okrem pracovne zdržiava najviac. „Konkrétne na tomto gauči,“ ukáže. „Je tu telka a ja som fanúšikom konzolových hier. To znamená, že keď mi príde nejaká návšteva, sme tu a niečo sa spolu hráme. Mám 32 rokov a asi sa veľa ľudí nad tým pozastaví, ale je to tak... Nie som však závislý od hrania a určite takto netrávim celé noci,“ dodá veselo. Na prvý pohľad vidno, že sme v byte hudobníka, keďže v obývačke nechýba klavír ani gitary. A zdá sa, že Juraj má tiež slabosť na starožitnosti - zrak nám padne na retro gramofón či starý písací stroj. „Rovnaký používame v divadelnej inscenácii Masaryk/Štefánik. Neskutočne sa mi páčil, a tak som si zohnal taký istý,“ prezradí.
„Vždy ma fascinovali antikvariáty, rád do nich chodím, hoci sa do starožitností vôbec nerozumiem a netuším, čo má akú hodnotu. Navyše ma každý hreší, že na to veľmi sadá prach. Páči sa mi však, že tie veci niečo prežili. Napríklad toto je písací stroj z Okresného súdu v Trnave a veľmi by som chcel vedieť, čo sa na ňom písalo. Škoda, že tie veci nevedia rozprávať...“ zamyslí sa.
