"To, čo sa dnes stalo, nezostane nepotrestané. Tí, ktorí sú zodpovední za túto katastrofu, za to aj zaplatia," vyhlásil Dijáb v televíznom prejave. Dijáb súčasne požiadal o pomoc všetky krajiny, ktoré "sú priateľmi a bratmi Libanonu a majú ho radi", aby "stáli po našom boku a pomohli nám zaceliť tieto hlboké rany".
Svoju pomoc už medzičasom ponúkli EÚ, USA, Francúzsko, Rusko, Turecko, viaceré štáty Perzského zálivu, ako aj Izrael, ktorý je technicky s Libanonom stále vo vojnovom stave.
Židovský štát ponúkol Libanonu lekársku a humanitárnu pomoc. Agentúra AFP pripomenula, že táto ponuka prišla po tom, ako sa v uplynulých dvoch týždňoch výrazne zvýšilo napätie medzi dvoma susednými štátmi. Izraelská armáda však v utorok večer vydala vyhlásenie, že "nastal čas dať konflikt bokom" a pomôcť Libanonu.
Nemenovaný predstaviteľ libanonskej bezpečnostnej služby predtým pripustil, že v prístave zrejme vybuchli materiály, ktoré boli skonfiškované a uskladnené v tamojšom sklade už "celé roky".
Premiér Dijáb vo svojom prejave avizoval zverejnenie nových faktov o "tomto nebezpečnom sklade, ktorý existuje už šesť rokov, od roku 2014".
Podľa jordánskych seizmológov mal výbuch intenzitu rovnajúcu sa zemetraseniu s magnitúdou 4,5. Otrasy pocítili aj v cyperskom hlavnom meste Nikózia, vzdialenej od Bejrútu 250 kilometrov.
V dôsledku výbuchu a tlakovej vlny sa fasády budov blízko prístavu zrútili. Bytové domy a kancelárske budovy sú poškodené v celom meste. Škody na svojich budovách hlási aj viacero zahraničných zastupiteľstiev vrátane ruského a fínskeho. Podľa agentúry AFP zranenia utrpeli zamestnanci ruskej aj nemeckej ambasády.
Podľa agentúry TASS v Libanone boli večer problémy s internetovým pripojením. Zatiaľ nie je jasné, či to súvisí s explóziami v bejrútskom prístave.
