Ponuky na pašovanie aj bitky
Ako každý, kto sa riadi prísnym režimom, tak aj Miroslav hľadal spôsoby, ako si za mrežami krátiť čas. „Chodil som na kurzy a denne som mal program na 6 hodín. Navštevoval som aj klub anonymných alkoholikov. Na jednotke sedelo 60 ľudí a videl som všeličo,“ rozhovoril sa. Jeho spoluväzni boli násilníci, díleri či podpaľači.
„Videl som brutálne bitky. Jedna sa strhla pri telke. Dvaja začali chlapa mlátiť ako žito. Krv striekala všade. Jedného bodli aj nožom. Do mňa, našťastie, nerýpali. Mysleli si, že som Rus a mám vonku ľudí,“ odhalil chvíle hrôzy. Pri čítaní kníh ho zasa občas vyrušili zvláštnymi ponukami. „Skúšali ma zlomiť, aby som pre nich vonku lietal ako pašerák drog a že majú prichystaný milión,“ prezradil, čo mu núkali členovia kartelov.
Obnova licencie a prvý let
Vo väzení mal dva ciele. Vidieť rodinu a držať knipel. Cesta k tomu druhému však bola tŕnistá. „Nevedel som, čo bude s licenciou. Kanaďania mi zrušili validáciu. Na Slovensku nemali rozsudok, keďže ho Kanada nevydala. Ak som chcel lietať, musel som presvedčiť kompetentných. Po návrate som nastúpil na liečbu kvôli rodine aj pre robotu,“ opísal začiatok reštartu kariéry. Situáciu vysvetľoval na dopravnom úrade v snahe o druhú šancu.
„Napísal som list, ktorým som chcel povedať, čo sa stalo. Dopravný úrad začal konať v zmysle predpisov. Rozhodujúce je osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti, a to mi malo vypršať v októbri 2017. Na Slovensko som sa vrátil v auguste 2017, ale vedel som, že ho neobnovia, lebo predpis hovorí jasne - požitie alkoholu či omamných látok znamená dištanc na 2 roky. Je síce výnimka, ale nikto nechcel riskovať,“ povedal Miro s vážnou tvárou. Napokon začal ako dispečer.
