Toto tvrdenie je nepravdivé - podľa odborníkov testy na COVID-19 neprebiehajú v blízkosti hematoencefalickej bariéry a nijako neohrozujú zdravie testovaného. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Zavádzajúci príspevok na danú tému v slovenčine bol uverejnený na súkromnom facebookovom profile 28. júla 2020. Obsahuje viaceré preklepy a gramatické či syntaktické chyby. Podľa všetkého vznikol automatickým prekladom.
Príspevok zdieľali napríklad stránky ako Ježiš Kristus môj Boh a môj Pán či Milujeme Zem - Máme krásnu prírodu, tak si ju chráňme. Spolu ho zatiaľ zdieľalo viac ako 3000 používateľov Facebooku.
Pri hľadaní pôvodného textu narazila agentúra AFP na príspevok z 18. júla v nemčine. Pri automatickom preložení, ktoré ponúka Facebook, sa zobrazil text s tými istými chybami ako v slovenskom príspevku. Ako hlavný príklad uviedla AFP nemecké prídavné meno "hämato-enzephalitische", ktoré Facebook automaticky preložil ako "hamato-encefalická". Správny tvar v slovenčine je však "hematoencefalická" alebo krvno-mozgová bariéra.
"Výter neprebieha v bezprostrednej blízkosti hematoencefalickej bariéry, nenarušuje ju a teda nijako neohrozuje náš nervový systém," napísal pre AFP v e-maile John Dwyer, imunológ a emeritný profesor na Univerzite Nového Južného Walesu (UNSW Sydney). Podľa neho môže byť test chvíľkovo nepríjemný, ale neexistuje možnosť, že by jednoduchý výter nosohltana narušil hematoencefalickú bariéru.
Aj epidemiológ z univerzity v Melbourne, profesor John Mathews, pre agentúru AFP uviedol, že výter nosohltanu nijako nenarušuje krvnú mozgovú bariéru. "Bežné výtery nosohltana sa za účelom laboratórnych testov bezpečne vykonávajú už dlhé roky," dodal Mathews pre AFP.
V slovenskom príspevku sa tiež uvádzalo, že nosením masky sa baktérie a CO2 zhromažďujú v maske a môžu poškodiť mozog. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) dlhodobé používanie chirurgických rúšok môže byť nepríjemné, no nevedie k intoxikácii oxidom uhličitým ani k nedostatku kyslíka.
Otravu oxidom uhličitým vylúčil pre BBC napríklad aj odborník na infekčné choroby Keith Neal z Nottinghamskej univerzity. "Chirurgovia nosia oveľa účinnejšie rúška pravidelne a po celý deň bez toho, aby im ublížili," povedal Neal.
Profesor Guy Marks, pľúcny lekár a epidemiológ z UNSW Sydney, pre AFP povedal: "Nosenie rúška nám bráni v prípadnom nakazení ľudí okolo nás a znižuje riziko, že budeme sami infikovaní. Žiadne ďalšie dopady nemá, rozhodne nie na náš imunitný systém."
