V októbri vás čaká oslava okrúhlych narodenín. Tejto etape života sa vraví stredná dospelosť alebo mladší stredný vek. Cítite sa „v strede“ dobre a úplne akurátne?
Priznám sa, že mi môj vek nijako nedochádza. Stále sa cítim ako dieťa a už som sa tým prestala aj zaoberať. Mala som chvíľkové prepady mysle, keď som si hovorila, že by som sa mala už správať inak. Keď som napríklad v tábore s inými vedúcimi, niektorými aj o dvadsať rokov mladšími, vôbec mi to nedocvakne. Ako ma vnímajú oni, už, samozrejme, neviem. Čiže to zostručním – nezaoberám sa tým.
Funkciu táborovej vedúcej ste zastávali práve v posledných týždňoch. Je to robota, ktorou by ste sa pokojne živili?
Neviem. Asi preto, že to robím raz za rok, je to pre mňa taká vzácnosť. Milujem tie dva týždne s deckami a ostatnými vedúcimi. Žijem zrazu alternatívny život v paralelnom vesmíre. Dokonalá dovolenka od všetkého. Ak by sa mi „vedúcovanie“ stalo každodennosťou, možno by stratilo svoje čaro. Ale zvládla by som to asi aj dvakrát do roka. (smiech)
Všetci za sebou máme zvláštne obdobie. Niekoho z koronakrízy chytili depresie a panika, niekto sa nudil a strachoval o robotu, iný na celej veci našiel rekordné množstvo kladov. Vy ste si pripadali užitočná, vyrovnaná a šťastná?
Ja som si našla rekordné množstvo kladov, vnímajúc dramatickejšie verzie životov iných. Zrazu mi zmizol diár, mala som absolútnu časovú slobodu, bolo mi dopriate byť doma a len tak byť - variť, upratovať, sedieť, cvičiť, ísť do prírody, byť s Viktorom. Som za tento čas vďačná a dúfam, že v tých iných životoch korona nenapáchala príliš veľa škôd.
Po svojom boku máte veľmi otvoreného človeka, ktorý vás koniec-koncov požiadal o ruku v priamom televíznom prenose a ktorý možno občas zavesí na sociálnych sieťach niečo, čím vás prekvapí. Zvládate túto jeho črtu vždy s nadhľadom?
Viki je extrovert, ale je si toho aj vedomý a je so sebou v tejto role v prijatí. To znamená, že aj jeho prejav je preto prijatý okolím. V kolektívoch zväčša zabáva, je hlasnejší, ale čoraz viac sa učí zaujímať o ostatných a byť empatickejší. Mám na ňom rada schopnosť sebareflexie a ochoty sa posúvať. Ale zároveň ma baví aj jeho hraničný humor a prekvapujúce akcie v našom spoločnom živote. V tomto sme si veľmi podobní a pre niekoho sme možno obaja „cez“. Je mi s ním skrátka veľmi dobre.
Aspoň vám oznámi, keď si ide pridať na instagrame niečo, čo sa týka aj vás? Napríklad ako mu nohami masírujete tvár?
Jasné, vždy mi to oznámi. A ja som mu nemasírovala tvár nohami, ale zahrali sme si etudku, kde som mu nohami zahrala jeho ruky a gestikulovala som k jeho verbálnemu prejavu. Bola to vysoko hodnotná divadelná miniforma, to ste hádam pochopili. (smiech)
