V októbri vás čaká oslava okrúhlych narodenín. Tejto etape života sa vraví stredná dospelosť alebo mladší stredný vek. Cítite sa „v strede“ dobre a úplne akurátne?
Priznám sa, že mi môj vek nijako nedochádza. Stále sa cítim ako dieťa a už som sa tým prestala aj zaoberať. Mala som chvíľkové prepady mysle, keď som si hovorila, že by som sa mala už správať inak. Keď som napríklad v tábore s inými vedúcimi, niektorými aj o dvadsať rokov mladšími, vôbec mi to nedocvakne. Ako ma vnímajú oni, už, samozrejme, neviem. Čiže to zostručním – nezaoberám sa tým.
Funkciu táborovej vedúcej ste zastávali práve v posledných týždňoch. Je to robota, ktorou by ste sa pokojne živili?
Neviem. Asi preto, že to robím raz za rok, je to pre mňa taká vzácnosť. Milujem tie dva týždne s deckami a ostatnými vedúcimi. Žijem zrazu alternatívny život v paralelnom vesmíre. Dokonalá dovolenka od všetkého. Ak by sa mi „vedúcovanie“ stalo každodennosťou, možno by stratilo svoje čaro. Ale zvládla by som to asi aj dvakrát do roka. (smiech)
Všetci za sebou máme zvláštne obdobie. Niekoho z koronakrízy chytili depresie a panika, niekto sa nudil a strachoval o robotu, iný na celej veci našiel rekordné množstvo kladov. Vy ste si pripadali užitočná, vyrovnaná a šťastná?
Ja som si našla rekordné množstvo kladov, vnímajúc dramatickejšie verzie životov iných. Zrazu mi zmizol diár, mala som absolútnu časovú slobodu, bolo mi dopriate byť doma a len tak byť - variť, upratovať, sedieť, cvičiť, ísť do prírody, byť s Viktorom. Som za tento čas vďačná a dúfam, že v tých iných životoch korona nenapáchala príliš veľa škôd.
