Štyri ročné obdobia, na ktoré sme boli zvyknutí, sa pomaly strácajú a nahrádzajú ich náhle skoky z veľkej zimy do vysokých horúčav.
Marhule doplatili na dlhé mrazy
V tohtoročnej sezóne šlo podľa niektorých pestovateľov dokonca o najväčšie teplotné extrémy, aké zažili za posledných 25 rokov. Rastliny nezvládajú na klimatické zmeny reagovať, a preto často umierajú. „Túto sezónu sme mali 37 mrazových nocí na jar, čo je množstvo, s ktorým sa bežne stretávame v priebehu 6 – 7 rokov. Marhule pritom kvitnú veľmi skoro, majú jemné kvety, a preto sú ešte citlivejšie na marcový a májový mráz. Takže ak máte škody na jabloniach, na marhuliach sa prejavia desaťnásobne viac. Marhuľovým sadom na Slovensku navyše chýbajú lepšie technológie ochrany pred mrazom, ako napríklad protimrazová závlaha. Výsledkom sú rádové škody a zraniteľnejšie sady,“ vysvetľuje Jozef Mertuš zo spoločnosti Boni Fructi, ktorá je slovenským pestovateľom i dodávateľom.
Štandardná sezóna, keď vo februári končia mrazy, v marci kvitnú rastliny a leto začína miernymi teplotami, sa stáva pre pestovateľov minulosťou. Takýto proces je pritom veľmi dôležitý pre vývoj plodu. „Rastlina má limity, ktorými sa riadi, ako sú dĺžka dňa, svetlo, teplota. Tým, že prichádzajú vysoké teploty už v zime, má pocit, že má rásť, hoci je február, a zrazu znova príde mráz a rastlina sa znova stiahne. Ak sa v takomto kolotoči ocitne 4 – 5-krát, nevie, či si plody nechať, či nie, je to pre ňu stresová situácia,“ hovorí ďalej Mertuš.
Mierne zimy prajú škodcom
Ak sú zimy príliš mierne, pôda je pre rastliny málo vlhká. Pestovatelia preto investujú do umelých závlah, tie sú však finančne nákladné. Pri teplejších zimách sa okrem toho oveľa viac množí škodlivý hmyz i hraboši. Pestovatelia bojujú napríklad s pandemickým výskytom cicavých múch, ktoré sa k nám dostali práve vplyvom klimatických zmien a v našom podnebí nemajú prirodzeného nepriateľa. Za 72 hodín dokážu zničiť celý sad.
Atypické výkyvy počasia lepšie znášajú kôstkoviny a bobuľoviny. Aj v tomto prípade však pestovatelia bojujú s nevyspytateľnosťou počasia „Úrodu čerešní môže výrazne ohroziť silný dážď. Plody dozrievajú skoro a stačí im jeden deň silného dažďa na to, aby šupky čerešní vodu nasali a popraskali,“ opisuje Mertuš. Tento rok však čerešne, čučoriedky či ríbezle zvládli s minimálnymi stratami.
Pochutíme si na bobuľovinách
Za ich dobrú úrodu vďačia pestovatelia ich odolnejšej povahe, ale aj lepším podmienkam pre ich pestovanie na Slovensku. Čučoriedky, ktoré sú pôvodom vysokohorské rastliny, totiž dobre znášajú silné zimy a pred slnkom ich dokážu pestovatelia ochrániť. „Musíme im tlmiť slnečné svetlo a zabezpečovať dostatok vody. Počasie síce vplýva aj na čučoriedky, ale vďaka ich intenzívnej výsadbe máme peniaze na ich ochranu. Sady drobného ovocia sú oveľa modernejšie,“ vysvetľuje Mertuš.
Slovenské čučoriedky, ríbezle, čerešne, ale aj egreše tento rok určite nájdeme aj na pultoch reťazca Kaufland. Ten sa dlhodobo zameriava na podporu slovenských pestovateľov a dodávateľov a snaží sa zákazníkom ponúknuť čo najviac slovenskej produkcie. „Mrzí nás, že kvôli klimatickým zmenám prišli tento rok pestovatelia o časť úrody a z tohto dôvodu nemôžeme našim zákazníkom ponúknuť napríklad slovenské marhule. Neustále sa však snažíme rozširovať sortiment slovenských plodín a potešiť spotrebiteľov dostupným domácim ovocím. O jeho široký výber u nás nie je núdza,“ uviedla hovorkyňa spoločnosti Lucia Langová.
Možnosť pochutiť si na slovenských bobuľovinách by sme mali určite využiť. Čučoriedky sú zdrojom komplexnej škály živín potrebných pre náš organizmus, jeho zdravé fungovanie a energiu. Ríbezle zas posilňujú imunitný systém, upokojujú nervy a zlepšujú náladu, taktiež podporujú funkciu srdca a svalovú činnosť. Egreše podporujú trávenie, chránia zdravie očí, pomáhajú redukovať hmotnosť a udržujú zdravý krvný tlak.
