S manželom Martinom Valkom (46) a deťmi Karolínkou (10) a Miškom (6) sa však každé leto vracia do rodných Piešťan, kde žijú jej rodičia. Pláva už len rekreačne a s úsmevom tvrdí, že ak by to chcela skúsiť znova na čas, bol by to boj o prežitie. Možno jej však doma rastie konkurencia.
Aká je situácia s koronavírusom v Dallase, kde žijete?
No, ono to teraz vyzerá... naozaj nedobre, nielen v Dallase, ale aj v celom Texase, aj na Floride. Sú to také nové epicentrá. V zásade pandémia vypukla v podstate rovnako ako v Európe. Od marca je tam núdzový stav. V Amerike je federácia štátov, takže každý štát si situáciu rieši po svojom. Je to na guvernéroch, ktorí vydávajú nariadenia pre svoje štáty a potom ešte rozhodujú mestské časti. V marci bolo zatvorené prakticky všetko. Prvé štáty, ktoré znovu postupne začali otvárať obchody a prevádzky, boli Texas a Florida. Ľudia si myslia, že uvoľnenie prišlo príliš skoro a preto sa tam vírus znova enormne šíri.
Ako ste prežívali karanténu?
Každý sedel doma, deti sa učili online a boli otvorené len potraviny a obchody s potrebami pre domácich majstrov. Ľudia pracovali z domu a nikam sa nedalo ísť. Takže bola som učiteľka, kuchárka, všetko v jednom. Našťastie som tam mala práve v tom čase uviaznutých aj mojich rodičov, ktorí pricestovali len týždeň predtým, než sa to všetko zomlelo. A tak nám bolo veselo.
Kedy ste pricestovali na Slovensko?
Prišli sme spolu aj s rodičmi pred tromi týždňami, keď sa to celé tak trošku usporiadalo, upravili sa pravidlá ohľadom príjazdov, karantény a bolo možné znovu lietať. Doma v Dallase ostal len môj manžel, je sám so psom, pretože vedie svoju firmu. Rozhodli sme sa v nedeľu a v stredu sme už leteli. Leteli sme bežnou linkou z Washingtonu do nemeckého Frankfurtu, len sme to celé museli trocha „prebukovávať“, pretože lety sú ešte stále veľmi obmedzené a veľa ich je zrušených. Lietadlá boli poloprázdne.
Museli ste mať už pred odletom z USA urobený test na COVID-19?
Boli sme testovaní dvakrát, ale až na Slovensku. Po prílete sme sa prihlásili do systému, kde nás zaregistrovali a zapísali výsledok prvého primárneho testu. Potom nás poslali po piatich dňoch na ďalšie testovanie do lokality kam spadáme, nás konkrétne do Trenčína.
Čomu sa v Amerike venujete?
Prakticky som mama na plný úväzok a starám sa o deti. Miško pôjde do prvej triedy a Karolínka do štvrtej. Predpokladám, že aj naďalej budem aj učiteľkou, lebo je veľmi pravdepodobné, že deti sa budú učiť online. Síce sa hovorí, že treba deti poslať do školy, lebo mnohé rodiny si nemôžu dovoliť ostať doma, veď rodičia musia pracovať. Dávajú nám teda na výber, či zostanú doma, alebo pôjdu do školy. Zatiaľ je v tom ale zmätok a nič nenasvedčuje tomu, že by mali 17. augusta nastúpiť do školy. Čísla nakazených idú stále hore, i keď úmrtnosť je nízka, lebo v Amerike sú medzi nakazenými najmä mladšie ročníky, ktoré si robili párty a chodili protestovať... lenže stále hrozí, že nákaza preskočí aj na tie rizikovejšie skupiny. Všetko sa rieši za pochodu, raz povedia to, inokedy iné, takže uvidíme, ako to vôbec bude.
Na Slovensku ste robievali pravidelne letné plavecké kempy. Budú aj toto leto?
Všetko sa zrušilo. Chodievala som aj s Dominom Hrbatým robiť tenisovú a plaveckú akadémiu na Sardíniu do veľmi prominentného rezortu, aj to sa zrušilo, hoci organizátori chceli, aby sme prišli, ale musela by som absolvovať znova ďalšiu karanténu a toľko času nemám. Môj plavecký kemp padol, lebo hotel v Čilistove si prenajala cestovná kancelária, takže ľudia by sa nemali kde ubytovať.
Idú syn a dcérka vo vašich šľapajach? Plávajú?
Plávajú, prakticky začínajú a okrem toho hrajú aj tenis.
