Pre odchytené potkany a myši totiž nemajú sklady a končia tak v prírode v bežných kontajneroch...
Skúsený deratizér vyhlásil vojnu úradníkom už dávnejšie, pretože deratizačné prevádzky vrátane povinných skladov nemá každá firma, hoci aj podľa európskej legislatívy je to nevyhnutnosť a povinnosť. "Dal som už v tejto veci štyri podnety na generálnu prokuratúru a nemám žiadnu odpoveď. Prekáža mi, že firmy sa zúčastňujú rôznych výberových konaní na deratizáciu, dokonca ich aj vyberú, ale nespĺňajú základné predpoklady. A o čo ide? Ak odchytíte napríklad potkany v sobotu, do doby prevozu do kafilérie musia byť uskladnené v mrazničke. A toto mnohí nedodržiavajú!" vraví Leysek a zároveň necháva na úsudku aj laickej verejnosti, ako a najmä kde potom tieto hlodavce asi skončia...
"Uznávaný znalec Jozef Hromada z Ústavu hygieny zvierat a životného prostredia tiež konštatoval, že hlodavce sú v blízkosti človeka priamymi rezervoármi vírusových ochorení. A tým, že sa manipulácia s hlodavcami nedeje podľa zákona, stúpa nebezpečenstvo nákazy. Baktérie sú totiž ohniskom ochorenia a keď potkany skončia na smetiskách, je to obrovská hrozba pre zdravie ľudí," tvrdí Leysek.
Podľa neho zo 400 deratizačných firiem na Slovensku len máloktoré majú aj nevyhnutné sklady. "Preto som podal opakovane už štyri podnety na generálnu prokuratúru. Je to vo veci podozrenia z nezákonne vykonávaných registrácií subjektov, pretože existuje skupina podnikateľských subjektov, ktoré sú zvýhodňované. A to tým, že nespĺňajú prísne kritériá na uskladňovanie hlodavcov. No doteraz som nedostal odpoveď," sťažuje sa tento Košičan, ktorý za túto situáciu viní inšpektorku pre oblasť vedľajších živočíšnych produktov. "Vydávajú oprávnenia na zber a prepravu bez skladových priestorov. Do dnešného dňa súhlas protizákonným spôsobom získalo až 50 prevádzkární," dodal Leysek.
Stanovisko znalca
"V odbornej literatúre sa popisuje možnosť prenosu až 60 ochorení na človeka, takže uhynuté hlodavce sú vysoko rizikovým materiálom. Miesto jeho skladovania musí byť vybavené mraziacim zariadením, pretože niektoré mikroorganizmy dokážu v spórach prežiť aj niekoľko desaťročí! Pri nedodržaní postupu sa zvyšuje riziko šírenia a ohrozenia verejného zdravia i životného prostredia," uvádza v odbornom posudku znalec z Ústavu hygieny zvierat a životného prostredia košickej Univerzity veterinárskeho lekárstva Rudolf hromada.
Reakcia prokuratúry
"Podnety vybavované Krajskou prokuratúrou Bratislava a Generálnou prokuratúrou (GP) Slovenskej republiky sa týkali preskúmania postupu orgánov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky pri schvaľovaní (registrácii) prevádzok, ktoré vykonávajú deratizáciu a zároveň nakladajú s vedľajšími živočíšnymi produktmi. Po preskúmaní neboli zistené dôvody na prijate prokurátorského opatrenia proti postupu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa stotožnila s vybavením podnetu podriadenou prokuratúrou," uviedla v reakcii hovorkyňa GP Andrea Predajňová.
