Ide o skelety, ktoré zodpovedajú veku približne 14 až 24 rokov, aj s časťou uvarenej lebky dieťaťa. Areál stojí na pozostatkoch opevnenej osady a pohrebiska z bronzovej doby a postupne budujú rôzne prvky, ktoré boli pred tisíckami rokov charakteristické pre obydlia našich predkov.
V archeoskanzene už nájdete repliky pravekých domov, časť obranného valu so vstupnou bránou či kuchynské pece. Novinka podľa Ladislava Olexu z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied ukazuje, kde okolo roku 1450 pred naším letopočtom došlo k rituálnemu obetovaniu ľudí.
„Časovo to spadá do obdobia tesne pred zánikom celej osady. Čiže, asi to mala byť nejaká obeta, aby osada nezanikla, ale to sú len naše dohady,“ priblížil archeológ. Takýto výnimočný jav s ľudskými obetami je podľa neho zaznamenaný aj na západnom Slovensku, v Česku či Rakúsku. K slávnostnému odhaleniu repliky obetnej jamy vybudovanej s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja v sume 3 000 eur dôjde v utorok 14. júla. Pôvodný archeologický nález je inštalovaný v Myšlianskom obecnom múzeu.
Slovenské Mykény
Na vyvýšenine Várhegy Hradný vrch pri obchodnej ceste medzi Baltským morom a Stredozemím stála pred približne 3 500 rokmi opevnená osada, ktorá bola dôležitým mocenským a hospodárskym centrom. Plocha s rozlohou 10 hektárov sa neraz označuje podľa slávneho starogréckeho mesta ako „slovenské Mykény“. Grécke Mykény patria k najväčším archeologickým náleziskám.
Brutálne rituály v osade
Pred tisíckami rokov dochádzalo aj ku kolektívnemu obetovaniu ľudí. Obrad prebiehal tak, že po zabití prvej obete do jamy hodili časti rituálne obetovaných zvierat so zlomkami porozbíjaných nádob a následne nasypali zeminu. Tento postup opakovali pravidelne v rovnakej jame a podľa potreby prihodili bronzové prstene, hlinené závažia, kolieska či kamene. Napokon v polozasypanej jame založili oheň a spálili v ňom obilie či zvieratá a neskôr ju zasypali.
