Ako tie dlhé týždne pandémie ovplyvnili psychické zdravie Slovákov?
Ja sa viem skôr vyjadriť k tomu, ako koronakríza ovplyvnila našich pacientov. Boli sme prekvapení, že v rozhovoroch s našimi pacientmi nebola táto téma až tak veľmi prítomná. Možno tak desať ľudí malo naozaj strach z choroby. Najviac sa obávali, že by mohli niekoho nakaziť. Pri ťažkých depresiách sú totiž časté bludné predstavy a pocity samoobviňovania. Našich pacientov však viac rozrušili vedľajšie efekty korony – karanténa, obmedzené fungovanie ambulancií a tí, ktorí boli u nás hospitalizovaní, nemali taký komfort ako zvyčajne, nemali rehabilitácie, vychádzky... Znášali to však statočne. Ani pre nás, zdravotnícky personál, to nebolo jednoduché. Každý jeden pacient, ktorý prišiel do nemocnice, predstavoval možné riziko.
Zaznamenali ste zvýšený príjem pacientov do nemocnice?
Nie, sami sme boli z toho prekvapení. Ako som povedala, mali sme naozaj iba zopár prípadov, keď k nám prišli ľudia pre koronu. Zhoršili sa však úzkostné poruchy, laicky sa im hovorí hypochondrické. Myslím si, že občania o korone neboli informovaní práve najšťastnejším spôsobom. Veľa sa zdôrazňovalo, aká je to hrôza, menej sa hovorilo o tom, čo všetko môžeme spraviť pre to, aby sme pandémiu zvládli. Tiež mi chýbal pozitívnejší pohľad médií. Načo nám televízie ukazovali tie vojenské konvoje, ktoré odvážali rakvy v Taliansku?
