Vedci bijú na poplach: Toto čaká 1,5 miliardy ľudí už do polovice storočia, treba začať konať

O 30 rokov bude od vody z hôr do značnej miery závisieť až štvrtina svetovej populácie z nížin. Vyplýva to z výskumu medzinárodného tímu vedcov, ktorý viedla Zürišská univerzita. Výskumníci varujú, že iba trvalo udržateľný rozvoj môže zabezpečiť dôležitú funkciu horských oblastí ako "vodárenských veží".

Vedci v rámci štúdie porovnávali zásoby vody a jej spotrebu vo svetových nížinách s prínosom odtoku z hôr. Na základe globálneho modelu s vysokým rozlíšením dospeli k podrobným informáciám o závislosti od zdrojov horskej vody na celom svete. "Dosiaľ sa výskum sústreďoval najmä na povodia riek, ktoré pramenia vo vysokohorskej Ázii. Zavlažované poľnohospodárstvo je ale silne závislé od vody z horských oblastí v mnohých ďalších oblastiach, ako je napríklad Blízky východ a severná Afrika, ako aj časti Severnej Ameriky, Južnej Ameriky a Austrálie," vyjadril sa hlavný autor štúdie Daniel Viviroli z Katedry geografie Zürišskej univerzity.

Závislosť od vodných zdrojov z hôr od 60. rokov minulého storočia značne vzrástla, a to aj napriek efektívnejšiemu využívaniu vody a zníženej spotrebe na obyvateľa. Zatiaľ, čo vtedy od horskej vody záviselo len sedem percent obyvateľstva z nížin, do polovice 21. storočia by toto číslo malo podľa výskumníkov stúpnuť na 24 percent, čo predstavuje zhruba 1,5 miliardy ľudí. Osobitný dôraz vedci kladú na spádové oblasti, ako sú v povodí riek Ganga-Brahmaputra-Meghna, Jang-c’-ťiang a Indus v Ázii, Níl a Niger v Afrike, Eufrat a Tigris na Blízkom východe či Colorado v Severnej Amerike.

Viviroli zdôraznil, že udržanie funkcie hôr ako "vodárenských veží" by malo byť pre obyvateľov nížin v hlavnom záujme. Trvalo udržateľný rozvoj horských regiónov je podľa vedcov nevyhnutný, pričom dôležité je napríklad zabrániť nadmernému využívaniu poľnohospodárstva, zabezpečiť fungovanie ekosystémov, spravovať vodné zdroje či prijať opatrenia súvisiace so zmenami klímy. V budúcnosti bude tiež nevyhnutné, aby nížinné a horské regióny úzko spolupracovali, aj napriek politickým, kultúrnym, sociálnym a hospodárskym rozdielom.