"Tento ďalší krok smerom k úplnému členstvu v NATO je, samozrejme, pre Švédsko a Fínsko dôležitý. Ale takisto je to veľmi dôležitý krok pre NATO, lebo naše krajiny budú v rámci NATO poskytovateľmi bezpečnosti," povedala Anderssonová v interview pre AFP. Anderssonová odmietla tvrdenia, že príliš ustúpila tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, aby ho tak presvedčila, nech nevyužije veto voči členstvu Švédska.
"Myslím si, že toto je dohoda, za ktorú sa môžem plne postaviť," povedala po dlhých rokovaniach v Madride s Erdoganom a svojím fínskym kolegom. Anderssonová uviedla, že načrtla tureckému prezidentovi zmeny vo švédskych protiteroristických zákonoch, ktoré majú vstúpiť do platnosti na budúci mesiac.
"Samozrejme, budeme pokračovať v našom boji proti terorizmu a ako členovia NATO to budeme robiť v užšej spolupráci s Tureckom," povedala švédska premiérka. Vyhlásila tiež, že švédske úrady pracujú na žiadostiach Turecka o vydanie určitých osôb, a to v súlade so švédskou legislatívou a európskym dohovorom o vydávaní osôb. Anderssonová dodala, že očakáva, že lídri NATO v stredu na summite v Madride oficiálne schvália žiadosť Švédska a Fínska o vstup do aliancie, a bez prekvapení.
Upozornila, že proces úplného začlenenia do NATO môže určitý čas trvať a priniesť ďalšie prekážky. "Náš prístup do NATO musí podpísať tridsať krajín a schváliť to musí 30 parlamentov a človek nikdy nevie, čo sa môže stať. Ale takisto viem, že členské štáty v NATO vnímajú ten fakt, že Švédsko a Fínsko zvýšia bezpečnosť aliancie ako celku, ak sa stanú jej členmi," vysvetlila.
Turecko teda nakoniec podporí vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie – Ankara sa rozhodla upustiť od svojich výhrad po podpise memoranda s Helsinkami a Štokholmom o vzájomnej spolupráci proti bezpečnostným hrozbám. Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie, čím sa po desaťročiach odchýlili od politiky neutrality. Stalo sa tak z dôvodu ich obáv, ktoré vyvolala ruská invázia na Ukrajinu.
