Informovala o tom agentúra AFP.Spomienka na útoky, od ktorých ubehlo vo štvrtok desať rokov, sa uskutočnila neďaleko sídla nórskej vlády v Osle, na mieste, kde Breivik odpálil podomácky zhotovenú bombu, ktorá zabila osem ľudí. Na neďalekom ostrove Utöya následne zabil strelnými zbraňami ďalších 69 ľudí, prevažne mladých účastníkov letného tábora mládežníckeh o krídla ľavicovej Strany práce.
"Terorizmus z 22. júla bol útokom na našu demokraciu," povedala Solbergová, ktorú cituje agentúra DPA. Uchýliť sa k násiliu proti ľuďom len preto, že majú iné názory, je absolútne neprijateľné, dodala nórska premiérka predtým, ako prečítala mená všetkých 77 obetí útokov. Solbergová zároveň v prejave pred príbuznými obetí a ľuďmi, ktorí útoky prežili, zdôraznila pokrok, ktorý Nórsko za ostatných desať rokov zaznamenalo v oblasti bezpečnosti a boja proti extrémizmu.
Vtedajší premiér a súčasný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg krátko po útokoch sľúbil, že odpoveďou Nórska na Breivikov čin bude "viac demokracie" a "viac ľudskosti". Desať rokov po útoku má však mnoho preživších pocit, že Nórsko sa stále nevyrovnalo s ideológiou, ktorá Brievika doviedla k vraždeniu. "Smrtiaci rasizmus a pravicový extrémizmus sú stále medzi nami," vyhlásila na pietnej spomienke Astrid Eide Hoemová, ktorá útok prežila a teraz vedie mládežnícke krídlo Strany práce.
"(Tieto ideológie) sú prítomné na internete, sú s nami pri stole, žijú v mnohých ľuďoch, ktorých veľa (iných) ľudí počúva," pokračovala Hoemová.
Nórska tajná služba PST tento týždeň informovala, že "krajne pravicová ideológia, ktorá útok podnietila, je stále hybnou silou pravicových extrémistov doma i v zahraničí".
Breivikovo konanie inšpirovalo za ostatných desať rokov niekoľko ďalších násilných činov vrátane útokov na mešity na Novom Zélande a v Osle, pripomína PST. V utorok niekto napísal "Breivik mal pravdu" na pamätník 15-ročného Benjamina Hermansena, ktorého v roku 2001 zavraždili v Osle neonacisti, pretože jeho otec bol Afričan.
Verdikt sudcov si Anders Breivik vypočul 24. augusta 2012. Dostal 21 rokov tzv. ochranného väzenia, čo je v Nórsku maximálny možný trest. V princípe sa ochranné väzenie môže stať väzením doživotným, lebo trest možno predlžovať bez obmedzenia, a to vždy o päť rokov, ak ani po rokoch nezaznamenajú zásadnú zmenu v myslení odsúdeného.
Nórsky terorista Anders Breivik, ktorý si zmenil v roku 2017 meno na Fjotolf Hansen, požiadal v septembri 2020 o podmienečné prepustenie z väzenia. Reakcie na túto správu boli okamžité a negatívne. Právo na súdne preskúmanie žiadosti o podmienečné prepustenie má však až po odpykaní si prvých desiatich rokov svojho trestu, teda až od júla 2021.
