Vizionárski lídri, ktorí v roku 1989 vypracovali návrh dohovoru, nemohli vedieť, aká radikálna zmena detstvo čaká s nástupom digitálnych technológií a internetu. Základ, ktorý položili, nám však môže byť pomocným vodidlom v čoraz digitálnejšom svete.
Deti na celom svete vstupujú do sveta internetu skôr a trávia na ňom dlhší čas. Od roku 2010 do roku 2020 sa čas, ktorý deti trávia online, v mnohých krajinách takmer zdvojnásobil. Počas pandémie COVID-19 prudko narástol čas, ktorý deti strávia pred obrazovkou, pričom európske deti sú podľa odhadov online 6 až 7,5 hodiny denne. Z nedávneho výskumu vyplýva, že väčšina detí so smartfónmi uvádza, že ich na pripojenie, najmä na sociálne médiá, používa „takmer neustále“.
Výhody tejto zásadnej zmeny sú zrejmé – rozšíril sa prístup k vzdelávaniu, zábave a rozmanitým príležitostiam. Zrejmé sú však aj riziká.
Každé tretie dieťa na svete uvádza, že na internete zažíva šikanovanie. 33 % dievčat a 20 % chlapcov v Európe uviedlo, že sa v roku 2020 prinajmenšom raz za mesiac stretlo na internete so znepokojivým obsahom. Z nedávneho výskumu uskutočneného v niektorých častiach Afriky a Ázie vyplýva, že 1 % až 20 % detí zažilo v rokoch 2020 až 2021 online aspoň jeden prípad sexuálneho vykorisťovania alebo zneužívania.
Deti sú tiež čoraz viac vystavené zabudovaným a neviditeľným technológiám vrátane algoritmov, prediktívnych analytických systémov a dokonca sledovania polohy, čo môže potenciálne narúšať ich právo na súkromie či mať ešte horšie dôsledky.
Je veľkým paradoxom, že napriek všadeprítomným digitálnym technológiám milióny detí stále nemajú prístup k výhodám internetu. V čoraz digitálnejšom hospodárstve bude vplyv týchto rozdielov ešte výraznejší, ak sa nepodujmeme na ich riešenie už teraz.
Každé dieťa má rovnaké právo na bezpečnosť a začlenenie bez ohľadu na to, kým je a odkiaľ pochádza. A všetky deti si zaslúžia príležitosť, aby prospievali v digitálnom prostredí, v ktorom sa tieto práva rešpektujú a chránia. Ide o ťažisko návrhu Európskej komisie na vyhlásenie o európskych digitálnych právach a zásadách, ktorý bol predložený začiatkom tohto roka. Ďalším míľnikom v tejto súvislosti je aj nedávne prijatie aktu o digitálnych službách v EÚ. Tento akt stanovuje prísne požiadavky pre digitálne platformy na ochranu maloletých online a zavádza zákaz reklamy a potenciálne škodlivého algoritmického obsahu zameraného na deti, čím pomáha vytvoriť bezpečnejší digitálny priestor. Podobne aj nová stratégia Lepší internet pre deti, ktorá je digitálnou časťou stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa, pomôže zabezpečiť, aby bolo každé dieťa v Európe na internete chránené a rešpektované a aby bolo jeho postavenie v online priestore posilnené. Európska komisia začína v rámci tejto stratégie zostavovať kódex správania pre koncepciu digitálnych produktov a služieb primeranú veku a deti zapojí do jeho vypracúvania. Podporí aj účinné nástroje na overovanie veku a pomôže krajinám vymieňať si osvedčené postupy vzdelávania v oblasti mediálnej gramotnosti.
Na ochranu detí online a zlepšenie ich prístupu k digitálnemu vzdelávaniu a iným digitálnym možnostiam takisto dôrazne sústredí svoju činnosť aj UNICEF na celom svete. Jeho práca v tomto ohľade siaha od partnerstva s vládami až po vypracúvanie politík a právnych rámcov, ako je rámec EÚ, až po podporu ministerstiev vzdelávania pri presadzovaní rozvoja zručností detí v oblasti digitálnej gramotnosti a bezpečnosti online až po vzájomnú spoluprácu s vedúcimi predstaviteľmi jednotlivých odvetví pri hľadaní inovačných riešení, ktoré zaistia bezpečnosť detí na internete.
UNICEF zároveň prostredníctvom programov ako Global Kids Online a projektov ako Disrupting Harm pomáha pri budovaní informačnej základne o digitálnych právach detí, ktorá nám má pomôcť pochopiť, ako digitálna transformácia spoločnosti ovplyvňuje život a blahobyt detí.
UNICEF spolupracuje aj s partnermi na úrovni vlád a v technologickom priemysle na tom, ako každé dieťa zapojiť do digitálneho vzdelávania. Napríklad program Giga využíva skúsenosti UNICEF-u v oblasti vzdelávania a verejného obstarávania, odborné znalosti ITU v oblasti regulácie a politiky a schopnosť súkromného sektora promptne uplatňovať technologické riešenia v snahe o pripojenie každej školy na svete k internetu. Digitálna vzdelávacia platforma The Learning Passport, ktorá bola spustená v roku 2018 pre potreby spojenia s vysídlenými deťmi, v súčasnosti slúži viac ako 2 miliónom detí v 17 krajinách.
Je to v záujme každého z nás. Preto sa tvorcovia politík, vedúci predstavitelia jednotlivých odvetví, pedagógovia, rodičia, deti a mladí ľudia zišli koncom októbra na Fóre pre bezpečnejší internet v Bruseli, aby diskutovali o tom, ako môžeme urobiť z internetu lepšie miesto pre deti.
Zásadné je posilniť ich postavenie v tomto ohľade. Deti – a aj ich rodičov, opatrovateľov a učiteľov musíme naučiť, ako rozpoznať riziká v online priestore, pochopiť, čo je skutočnosť a čo je falošné, a ako čo najlepšie využiť príležitosti, ktoré digitálny svet ponúka. V celej Európe pri tom pomáhajú Centrá pre bezpečnejší internet, a to aj tým, že mladým ľuďom poskytujú platformu, kde môžu vyjadriť svoje obavy a hľadiská. A každá krajina by mala zvážiť vybudovanie podobných digitálnych podporných sietí.
Ochrana v online priestore, posilnenie postavenia a zručností v digitálnej oblasti a digitálna inklúzia sú celosvetovými výzvami. Spoločnými silami môžeme tieto otázky riešiť účinnejšie a efektívnejšie. Musíme sa usilovať o bezpečný, zabezpečený a dôveryhodný digitálny priestor, ktorý bude pilierom našej digitálnej spoločnosti – a to pre každé dieťa a pre každého z nás, kdekoľvek na svete.
Dubravka Šuicová, podpredsedníčka Európskej komisie pre demokraciu a demografiu,
Thierry Breton, člen Európskej komisie zodpovedný za vnútorný trh,
Catherine Russellová, výkonná riaditeľka UNICEF
