Po februárových udalostiach v roku 1948, keď v Československu zavládla komunistická totalita, sa prvomájové manifestácie zmenili na propagandistické ciele a účasť na nich bola povinná. Tento deň sa zneužíval aj v bývalom Sovietskom zväze a ďalších krajinách tzv. východného bloku.
V bývalom Sovietskom zväze predstavitelia vedenia krajiny a komunistickej strany naposledy stáli na tribúne Mauzólea V. I. Lenina v Moskve 1. mája 1990. Od roku 1992 v Ruskej federácii dostal 1. máj nový názov - Sviatok jari a práce.
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek tomu, že má korene v USA, Američania a Kanaďania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. V Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra.
Tento deň má aj cirkevný rozmer. Veriaci katolíckej cirkvi si pripomínajú sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Sv. Jozefa za ochrancu cirkvi oficiálne vyhlásil pápež Pius IX. v roku 1870 a pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich. Od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.
