Čo máte spoločné s Lenkou, ktorá mala kedysi dajme tomu sedemnásť?
Myslím si, že som sa príliš nezmenila, snáď iba fyzicky. (smiech) Keď som sa stretla s Mariánom Čekovským po desiatich rokoch, tak mi povedal: „Sila, Leni, veď ty si úplne tá istá Lenka, ktorú som poznal pred dvadsiatimi rokmi.“
Ako sa cítite, energie máte stále dosť či dokonca prebytok?
Ďakujem za opýtanie. Cítim sa super, tak ako zrelá žena. Energie som mala odmalička vždy na rozdávanie a myslím, že aj to je jedna z vecí, ktorá sa so mnou ťahá celý život.
Predsa len... Musíte viac športovať alebo si niečo zo stravy odopierať, aby ste boli so sebou spokojná?
Poviem vám, škoda, že mi nikto pred desiatimi rokmi nepovedal: „Bacha, nejedz rovnako ako doteraz. Bacha, už sa musíš aj viac hýbať.“ Do tej štyridsiatky si človek žije takým pohodovým životom. Nerieši, čo a koľko zje. Po štyridsiatke to však začne byť s vaším metabolizmom trochu iné. Našťastie som sa zbadala zavčasu a nepripustila som žiaden veľký zvrat.
Pre niektorých ľudí, najmä ženy, je vek doslova strašiakom. Ako ste na tom vy?
Vek absolútne neriešim. Človek je mladým dovtedy, kým si starobu nepripustí. Pre mňa sú dôležitejšie iné hodnoty než to, ako človek vyzerá. Je pravdou, že to, aké máte vnútro, sa odráža aj vo vašom výzore. To znamená, ak je človek vo vnútri šťastný a spokojný, vidieť to aj na jeho zovňajšku. Iskru v oku vám žiadny plastický chirurg nevoperuje.
