Dano Junas (51) je v najlepšej forme a na obrazovky ho vracia pripravovaný seriál TV JOJ - Dedičstvo. Čomu sa po celý ten čas venoval muž, ktorého v deväťdesiatych rokoch spájalo priateľstvo s dnes už nebohým mafiánskym bosom Petrom Steinhüblom? Pre Nový Čas Nedeľa Junas porozprával nielen o svojich stykoch s podsvetím, ale aj o tom, ako sa dostával z ťažkej autonehody, keď sa doslova po druhý raz narodil.
V 90. rokoch ste boli úspešným moderátorom. Potom o vás dlho nebolo počuť. Čo ste celý ten čas robili?
Podnikal som, vystupoval v televízii a nakrúcal filmy. Neskôr som sa začal viac venovať divadlu. Momentálne hrám na Malej scéne, v DPOH a taktiež účinkujem v českých divadlách.
V minulosti sa objavili názory, že po roku 1989 sa vám podarilo sprivatizovať štátny podnik Opus, z ktorého ste si neskôr urobili hudobné vydavateľstvo Open records.
Nikdy som nebol privatizátorom, nič som nesprivatizoval, a ani som na to nemal vplyv. Zúčastnil som sa výberového konkurzu, kde sa prihlásilo viacero uchádzačov, a stal sa generálnym riaditeľom. To bolo všetko. Nebol som akcionárom, ani som nemal podiely, takže rozbehnuté veci som nemal ako ovplyvniť.
Ako ste potom skončili s vydavateľským biznisom?
Zaniklo to, lebo som mal iné priority. A teraz mám opäť svoje vydavateľstvo a robíme veci najmä pre decká.
Nestáli vtedy za krachom vašej firmy práve finančné suchoty?
Finančné problémy sú vždy. Boli tu predtým a sú tu aj teraz. Preto sme však neskončili. Rozpadol sa nám tím ľudí, a tak to nejako ľudsky stroskotalo.
Vraj ste v tom čase udržiavali styky s podsvetím a vaším kamarátom bol dnes už zastrelený mafiánsky bos Peter Steinhübel, prezývaný Žaluď. Pomáhal vám aj finančne dotovať vaše podnikateľské aktivity?
Spolupráca medzi nami nebola žiadna. Peter sa vtedy stal majoritným majiteľom televízie VTV a ja som mal veľmi funkčné vydavateľstvo a veľké nahrávacie štúdio, kde sa robili aj dabingy. Tak som mu podľa vzoru iných veľkých televízií navrhol, že mu dám 25% vo firme a všetky dabingy sa budú robiť cez nás. Toľko k téme biznisu s Petrom. Celé to trvalo len štyri mesiace, lebo potom sa, bohužiaľ, stalo, čo sa stalo. Bohužiaľ, preto, lebo sa nám za ten čas spolu nepodarilo nič urobiť.
Neprekážalo vám, že Steinhübel je známa firma z podsvetia a získava peniaze aj nelegálnym spôsobom?
Neviem o tom, že by získaval peniaze nelegálne, skôr musím povedať, že to bol absolútne korektný človek. Keď sme sa rozprávali o podnikaní v audiovizuálnej branži, kládol mi na srdce, aby boli v poriadku všetky daňové záležitosti, odvody a podobne.
Boli ste priateľmi?
Boli sme kamaráti a nemyslím, že to, čo sa stalo, bolo správne.
Nebáli ste sa pohybovať v takej spoločnosti, keď ste vedeli, čo sa o mafiánskom prostredí hovorí?
V akej spoločnosti? Nikdy som sa v mafiánskej spoločnosti nepohyboval!
Stretávali ste sa aj s politikmi. Vaším kamarátom bol aj exposlanec Vlastimil Vicen. Je pravda, že vám zachránil život?
Keď som mal v roku 1997 autonehodu, Vlasto mi veľmi pomohol. Vedel vybaviť aj nemožné. Zohnal vrtuľník, ktorý ma previezol do kardiocentra, lebo mi vraj hrozilo, že mi praskne aorta, čo sa nakoniec nepotvrdilo. Všetko som sa dozvedel až po havárii. No život mi zachránili predovšetkým lekári, ktorí sa o mňa po celý čas od začiatku starali.
Auto skončilo na šrot a vy ste, našťastie, vyviazli živý. Ako vás to zmenilo?
Bol som dlho mŕtvy, tak som mal možnosť veľa premýšľať. Vtedy som prehodnotil mnohé veci. Nehovorím, že všetky, ale odvtedy mám aj kartu na psychiatrii. Ale to aj pre preventívne lieky, ktoré mi môže predpísať iba môj doktor, lebo mám časté migrény.
Ako si pamätáte na tú haváriu?
Nepamätám si absolútne nič, akurát viem, že som sa nikam nenáhlil a bolo to o pol jedenástej dopoludnia. Z počutia však viem, že ma na križovatke zľava nabral kamión, a tak ma tlačil pred sebou, že sme zbúrali rodinný dom... Až neskôr, keď som bol v umelom spánku, diali sa mi celkom zábavné veci. Tým, že som bol pripojený na hadičky a pravdepodobne som sa aj pocikával, lebo som mal dolámanú panvu a nemohol som chodiť. stále som mal pocit, že na mňa čúra medvedica.
V tom čase ste boli v bezvedomí, utrpeli ste početné zlomeniny rebier a panvy, dýchala za vás umelá ventilácia pľúc. Ako dlho ste sa z toho dostávali?
Na to, že som bol skutočne rozbitý na sračky - z toho najväčšieho zla sa mi podarilo dostať pomerne rýchlo. Stalo sa mi to 22. mája, prebral som sa niekedy na konci júna, čo sa stalo medzitým, neviem. Ale v septembri som už moderoval súťaž krásy Queen of Slovakia. Trošku som však ešte kríval na pravú nohu, lebo som mal panvu zlomenú na päťkrát. Preto musím nosiť špeciálnu vložku v topánkach a krútiť riťou, ako mi doktori povedali.
Ale po tomto sivom období ste našli aj lásku. Manželka Denisa (34) vám dokonca darovala krv.
Zoznámili sme sa v roku 1996, keď sme nakrúcali Triangel a ona tam prišla s partiou kamarátov. Neskôr po havárii mi darovala krv. Vtedy akurát vzniklo rádio Koliba a Julo Viršík vyhlásil do éteru, že Junas mal nehodu a potrebuje krv. Odvtedy sme s Denisou spojení krvou.
