Hereckí kolegovia Michala Dočolomanského († 66) splnili jeho posledné prianie. Na roky v divadle či pri filme si zaspomínali bez jeho prítomnosti. Hercova rakva v divadle chýba- la. Jedno Dočkovo želanie však zostalo ne- splnené - pri poslednej rozlúčke s hereckou legendou nikto nedokázal zadržať slzy.
Michal Dočolomanský bol optimistom od prírody. Tak si na neho spomína aj režisér Juraj Jakubisko: „Miška som poznal veľmi dobre. Bol to šťastný človek, plný talentu a vtipu. Keď som sa dočítal, že vedel, koľko má dní... Mnoho ľudí by sa zrútilo a oddalo alkoholu, alebo nešťastiu a plaču. Ale on si vedel ten život zariadiť a dokonca tou rozlúčkou s nami nám nechcel spôsobiť bolesť.“
Režisérove slová doplnila jeho manželka Deana Horváthová: „Miško mal úžasnú vlastnosť - vedel vás potešiť v ťažkej chvíli aj proti vašej vôli. Vedel zľahčiť vaše bolesti tým, že sa s optimizmom díval na svet a ťahal vás za rukáv do toho optimizmu.“ Činoherná sála novej budovy Slovenského národného divadla bola v utorok napoludnie zaplnená takmer do posledného miesta.
Hold hereckej legende Michalovi Dočolomanskému prišlo vzdať takmer 640 ľudí. Okrem Dočkových fanúšikov a obdivovateľov sa jeho pamiatke prišli pokloniť herci aj politici. „Do divadla chodia už niekoľko dní kondolencie, jedna dokonca prišla mailom z Bolívie. Podobne poslali mail aj členovia leteckého klubu, ktorí sa s pánom Dočolomanským v minulosti stretli. Rešpektovali sme jeho poslednú vôľu a urobili sme len pietne spomínanie hereckých kolegov,“ povedala pre Nový Čas hovorkyňa SND Zuzana Golianová.
Pietna spomienka na Michala Dočolomanského trvala vyše hodiny. Počas nej si na herca so slzami v očiach, ale aj úsmevne zaspomínali jeho kolegovia. Ako prvý sa ujal slova jeho nadriadený Juraj Slezáček, ktorý je poverený vedením Činohry SND. Spolu s Dočolomanským sa delil o hereckú šatňu neuveriteľných 44 rokov. Opísal, ako odmietol akceptovať hercovu výpoveď, ktorú mu pred svojou smrťou položil na stôl.
„Bol to neuveriteľný poctivec a čestný chlap. V máji alebo v júni prišiel za mnou a dal mi písomnú žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru. Bolo mu trápne, že si nedokáže plnohodnotne plniť svoje povinnosti v divadle a nezaslúžene brať plat.“ Slezáček žiadosť roztrhal so slovami: „Pokiaľ tu budem ja, Mišo Dočolomanský bude členom Činohry SND. Nevyšlo to. Ja som tu a on nie.“
Dočko trval na svojom a žiadosť poslal znova, kde už však bolo priložené prianie, ako sa s ním po jeho skone majú rozlúčiť kolegovia. „Dva dni po jeho smrti som s nalomeným vnútrom a so zlomeným prstom na ruke na jeho žiadosť napísal: ,Beriem na vedomie.‘ A jeho prianie plníme. Nechcel byť na ťarchu,“ uzavrel Slezáček.
