Namiesto toho, aby nimi plnili smetné koše, z bavlnených handier miestne ženy tkajú koberce. Tie potom môže obec venovať návštevám ako dar. Udržujú tak vymierajúcu, no donedávna ešte chýrnu tradíciu tkania. „V minulosti boli krosná v každom dome. Všade sa tkalo. Každý bol v tomto smere sebestačný. Ľudia si najprv dopestovali konope, potom ho spracovali a spriadli do nití. Z tých potom utkali plátno na oblečenie,“ vysvetľuje starostka Slavkoviec Mária Brejdová.
Koncom minulého storočia tkanie takmer vymizlo. Dnes tká v obci 8 až 10 žien, ktoré s týmto chýrnym remeslom v mladosti vyrastali. „Chceme podchytiť i mládež, aby tkanie malo pokračovateľov,“ konštatuje Anna Pavlíková. Vydávala sa v 60. rokoch a od mamy vtedy do výbavy dostala ručne tkané plachty. Dnes sa už nič podobné nedeje. „Dnes si robíme vlastný zber, takže nepotrebné bavlnené handry zužitkujeme. Nekončia v kontajneroch na smeti,“ s úsmevom hovorí starostka.
