Budúcoročnú správy prednesie novozvolený šéf eurokomisie, o ktorom rozhodnú voľby do Európskeho parlamentu koncom mája 2019. Hlavným cieľom jeho výročnej správy je zhodnotiť situáciu v EÚ za obdobie od septembra minulého roku a naznačiť smerovanie Únie v krátkodobom i dlhodobom horizonte. Juncker s odkazom na budúci vývoj EÚ poslancom pripomenul, že "tieň stromov, ktoré sadíme dnes, ocenia až naši vnuci".
Predseda EK pripomenul, že Únia je garantom mieru v Európe, o čo sa snažili už jej zakladatelia, aby nikdy viac nebola vojna. Vyzval všetkých politikov, aby nekazili tento obraz, a dodal, že treba odsúdiť prejavy nacionalizmu, ktorý v Európe viedol k dvom svetovým vojnám, a že sa treba naučiť lepšie žiť vedľa seba.
S odkazom na posledné roky Juncker pripomenul, že EÚ prešla ekonomickou krízou a dnes má rekordnú zamestnanosť, hoci v niektorých krajinách je vysoká najmä nezamestnanosť mladých ľudí. Za užitočný stimul pre rozvoj európskej ekonomiky označil tzv. Junckerov investičný plán - projekt, ktorý navrhol on sám ako šéf exekutívy EÚ.
V tejto súvislosti spomenul aj Grécko, ktoré sa za cenu "veľkých obetí" vymanilo z programu finančnej záchrany a zostalo členom eurozóny. "Tieto obete možno niektorí v Európe neoceňujú dostatočne," skonštatoval.
Juncker pripomenul postavenie EÚ vo svete. Spresnil, že v obchodnej sfére má dohody so 70 krajinami a na svetovej scéne sa snaží šíriť princípy otvoreného a férového obchodu, pričom dbá na vysoké štandardy pre spotrebiteľov a zamestnancov.
"Európska únia je pripravená chrániť svoje hodnoty a svoje záujmy. Keď sme jednotní, my Európania sme pozoruhodná sila," uviedol. To podľa jeho slov platí nielen vo svete obchodu, ale napríklad aj pri presadzovaní klimatickej politiky, kde sa EÚ zasadzuje za "čistú planétu" a nemôže ignorovať klimatické zmeny. V tomto smere Únia vyvíja sériu aktivít: od ambicióznych plánov znižovania emisií CO2 až po stratégiu pre plasty a implementovanie parížskej klimatickej dohody.
Juncker spomenul aj rozširovanie EÚ, čo je podľa neho "úspešný príbeh", a upozornil, že treba poskytnúť jasnú perspektívu pre západobalkánske štáty, aby šancu na ich integráciu nevyužili iné mocnosti.
V oblasti zahraničnej politiky na príklade aktuálneho diania v sýrskej provincii Idlib upozornil na dôležitosť svetového poriadku, na čom sa EÚ musí zúčastňovať. "Dnešný svet potrebuje silnú a jednotnú Európu, ktorá hovorí jedným hlasom a pracuje pre mier, férové obchodné vzťahy a stabilitu," dodal a spresnil, že ak EÚ stratí svoju politickú, ekonomickú a aj vojenskú moc, už nikdy nebude svetovým hráčom.
V tejto súvislosti ocenil, že po desaťročiach otáľania sa podarilo rozbehnúť projekt spoločnej európskej obrany. Upozornil, že nikto nejde "militarizovať" EÚ, ale Európania chcú väčšiu zodpovednosť a nezávislosť, lebo len silná EÚ môže ochrániť svojich občanov pred vonkajšími hrozbami a klimatickými zmenami a silnejšia Európa dokáže čeliť aj výzvam spojeným s hrozbami digitalizácie.
Juncker zároveň konštatoval, že EÚ musí zostať tolerantným a otvoreným kontinentom, nemôže sa stať "pevnosťou Európa" a zatvárať oči pred tými, ktorí trpia a potrebujú pomoc.
Vyslovil sa za väčšiu otvorenosť pre legálnu migráciu, lebo EÚ potrebuje kvalifikovanú pracovnú silu, a pripomenul, že sa podarilo významne - o 70-80 percent - znížiť nelegálne migračné toky cez Stredomorie. Tu sa však vyslovil za viac solidarity medzi členskými krajinami, ktoré nemajú rovnakú mieru zodpovednosti v tejto otázke.
"Solidarita musí byť preukázaná, ak chceme zachovať schengenské hranice. Zrušenie Schengenu by bolo pre Európu krokom späť," upozornil Juncker.
