V televíznom štúdiu TABLET.TV si zaspomínal aj na najväčšie úspechy v kariére a prehodil pár slov o súčasnom Spartaku Trnava, s ktorým sa v roku 1997 aj on už hotoval na majstrovské oslavy.
V poradí 21. majstrom sveta vo futbale sa pred pár dňami stalo Francúzsko, zverenci trénera Didiera Deschampsa si vo finále v moskovských Lužnikách poradili s Chorvátskom 4:2.
Hoci sú Francúzi stále úradujúci vicemajstri Európy z roku 2016, na celkový triumf na MS ich pred štartom šampionátu veľa ľudí nepasovalo. Aj Pecze mal iných kandidátov na titul. "Ak mám byť úprimný, ja som na titul favorizoval Brazílčanov," priznal bývalý úspešný tréner.
"Uznávam ich futbal, v súčasnosti pôsobí množstvo kvalitných brazílskych futbalistov v Európe a najmä z toho dôvodu som si myslel, že vytvoria silný tím, ktorý nikto nezastaví. Iste, evidoval som aj Francúzov, Belgičanov, Španielov, Portugalčanov, a samozrejme, Nemcov, no ako sa ukázalo, tohtoročné majstrovstvá sveta boli v mnohých smeroch veľmi vyrovnané."
"Futbalovo malí povyrástli, veľkí a silní sa možno už uspokojili a mysleli si, že pôjdu ďalej ľahšie. No napokon sa ukázala tvrdá realita. Futbal totiž nemožno oklamať. To som sa učil celý život. Navyše, stačilo malé zaváhanie, menšia namyslenosť a nadšenie tej druhej strany dokázalo zmazať hendikepy. Aj preto sa zrodilo viacero prekvapení," rozhovoril sa 72-ročný rodák z Košíc.
Francúzi sa na turnaji rozbiehali pomalšie, zo začiatku výsledkovo a ani výkonnostne príliš neoslnili. Základnú C-skupinu vyhrali so ziskom siedmich bodov, no víťazstvá nad Austráliou (2:1) a Peru (1:0) či remíza s Dánskom (0:0) neboli ani zďaleka až tak presvedčujúce.
"Nemyslím si, že by sa šetrili, skôr by som povedal, že hľadali pravú tvár. V tejto súvislosti musím povedať, ako to celé vnímam. Reprezentačné tímy sa v súčasnosti skladajú z vynikajúcich hráčov, ktorí nastupujú za popredné európske celky. Tým pádom veľmi záleží na tom, ako sa podarí šéfovi lavičky, trénerovi, ich zladiť k sebe, ako nájde k nim cestu a v neposlednom rade aj ten najsprávnejší spôsob hry."
"A práve Francúzi, ktorí disponujú množstvom kvalitných futbalistov pôsobiacich v najlepších súťažiach na svete, potrebovali asi takého trénera ako Deschamps. On sám totiž na vlastnej koži zažil, čo znamená byť hviezdou, hrať s hviezdami a dosiahnuť veľký úspech. A preto možno to francúzske hľadanie najvhodnejšej koncepcie hry nebolo zo začiatku šampionátu okulahodiace, ale na druhej strane veľmi účelné," zamyslel sa bývalý kormidelník.
Za zlomový moment finálového duelu možno označiť gól Francúzov na 2:1. Ten strelil Antoine Griezmann z penalty, ktorú hlavný arbiter Pitana nariadil za ruku chorvátskeho stredopoliara Perišiča v pokutovom území.
"Jedenástka prišla krátko po vyrovnaní na 1:1, čiže to bola pre chorvátskych futbalistov ďalšia tvrdá rana. Tým pádom museli francúzsku bránu opäť začať dobýjať, na čo napokon aj doplatili. Tento spôsob hry si totiž vyžaduje maximálne fyzické úsilie a keďže predtým odohrali viacero zápasov s predĺžením, mali toho v nohách viac než dosť. A to sú práve tie detaily, ktoré môžu všetko ovplyvniť," pokračoval Pecze.
Finalisti sa okrem zlatých a strieborných medailí mohli potešiť aj z individuálnych ocenení. Za najlepšieho hráča MS vyhlásili Chorváta Luku Modriča, cenu pre najlepšieho mladého hráča si pre zmenu odniesol Kylan Mbappé z Francúzska.
"Čo sa týka týchto mien, všetci dobre vedeli, že sú to vynikajúci futbalisti. Mňa však skôr zaujímalo, či sa dokážu presadiť aj na svetovom šampionáte v reprezentačných dresoch rovnako ako vo svojich kluboch. V prípade Modriča by som povedal, že miestami podával ešte kvalitnejšie, oduševnenejšie výkony ako v Reale Madrid. Mladý Mbappé potvrdil, že patrí k najväčším talentom súčasnosti a svojou rýchlosťou, suverenitou a sebavedomím na ihrisku dominuje."
"Na druhej strane ma mrzí kritika Neymara, pretože nie vo všetkom som s ňou súhlasil. Pravda je totiž taká, že po ňom obrancovia súpera každú chvíľu išli a jasne ho faulovali. Nepopieram však ani to, že z času na čas to bolo z jeho strany aj teatrálne."
Pecze si síce najlepšie trénerské meno urobil v trnavskom Spartaku a predtým v Dunajskej Strede, no intenzívnejšie mal do činenia s hviezdami svetového futbalu ako hlavný kouč košických futbalistov na jeseň roku 1997. Vtedy totiž viedol tamojší 1. FC v piatich zápasoch v skupinovej fáze Ligy majstrov.
"Hlavným motívom môjho prijatia ponuky košického klubu bola práve jeho účasť v tejto prestížnej súťaži," priznal po rokoch Pecze. "Mať možnosť hrať proti takým veľkoklubom ako Manchester United, Juventus Turín či Feyenoord Rotterdam bol pre mňa v danej chvíli vrchol trénerskej kariéry."
"Nečudo, veď stretnúť sa a súperiť s takými trénerskými veličinami ako boli Marcelo Lippi, Alex Ferguson či Leo Beenhakker, bola pre mňa mimoriadne významná udalosť. Samozrejme, už vtedy bolo medzi nami a spomínanými tímami cítiť badateľný rozdiel."
