Vitálna pani nás previedla svojou cennou zbierkou a priznala, že raz sa s manželom pre vejár aj pochytili. Pani Mária Pružincová z Bratislavy zasvätila svojej zberateľskej záľube takmer celý život. S vejármi prišla do kontaktu už v mladosti. „V tom čase som mala tri drevené vejáriky, s ktorými som sa rada hrávala. Boli uložené v prútenej škatuľke spolu s mojimi ďalšími cennosťami. A keďže moji bratia do nej pravidelne radi nazerali, určite sem-tam vymenili nejaký z vejárov za chlapčenskú hračku. Ale na to sa už poriadne nepamätám, veď mám na to aj právo,“ zažartuje si 88-ročná vejárová lejdy.
Suveníry
Dnes je trendom, že ľudia si nosia domov z dovoleniek na pamiatku magnetky, ktoré im pripomínajú navštívené destinácie. Pani Márii zasa nosia známi vejáre z celého sveta. „Každý niečo zbiera a postupne, ako sa začala moja zbierka rozrastať, všetci z rodiny vedeli, čím ma majú obdarovať,“ hovorí zberateľka. Často spomína na dobrodružné výlety, kedy svojej vejárovej vášni neraz obetovala aj celé vreckové. „Hneď, ako sme vystúpili z lietadla a ocitli sa v meste, už som navštívila predajňu so suvenírmi,“ smeje sa pani Mária, ktorá ako stredoškolská profesorka učila slovenský jazyk a literatúru na strednej ekonomickej škole a stavebnej priemyslovke. Okrem zbierania vejárov vydala aj 15 básnických zbierok.
Počas jednej zo svojich cestovateľských návštev v Grécku, Mária natrafila na vysnívaný vejár s motívmi betlehemu. Žiaľ, nebol jej súdený „S manželom sme vtedy mali na dovolenke ako mladý pár obmedzený rozpočet, ktorý nám nedovolil kúpiť si ho,“ spomína s ťažkým srdcom pani Pružincová a povzdychne si. „Dodnes zostal v mojej mysli. Aj môj manžel Jozef to už oľutoval, ale štedrosť v kúpe vejárov prejavil veľakrát. Obdaroval ma tými najvzácnejšími exemplármi,“ dodáva so šibalskými očami zberateľka.
Viac ako 300
Zbierka Márie Pružincovej obsahuje viac ako 300 rôznorodých kúskov z látky, dreva, dokonca i z porcelánu či páperia. Svoje poklady má zberateľka starostlivo uskladnené v početných škatuliach, puzdrách a obaloch. „Tento vejár mi doniesol vnuk z Jamajky,“ rozprestiera pestrofarebný vejár. Ale za pozornosť stoja aj ďalšie umelecké kúsky z Číny, Istanbulu, New Yorku, Londýna a Kuby, ktoré postupne neúnavne vyťahuje. „Moja zbierka obsahuje vejáre z celého sveta a v roku 2015 som mala výstavu vejárov pri príležitosti slávnostného zasadnutia Konfuciovho inštitútu v Bratislave.“
Ako zbraň
Zberateľka dokáže o vejároch rozprávať celé hodiny. Prezradila nám, že ich funkcia nebola vždy len módnym rozmarom, ale v minulosti vejáre slúžili v Japonsku napríklad ako bojový nástroj. „Pôvodne bol vejár zbraňou samurajských bojovníkov. Vyrábali sa z dreva, bronzu, mosadze, tenkej ocele a podobných materiálov,“ vysvetľuje nám pani Pružincová a pokračuje: „Vejár bol symbolom vysokého sociálneho statusu. Bol výborným prostriedkom v prípade, že samuraja napadla osoba nižšieho postavenia. Samuraj sa mohol brániť bez toho, aby svoj meč zhanobil krvou bojovníka. Vejár mu poslúžil ako obrana tváre alebo inej časti tela, napríklad proti letiacim hviezdiciam nindžov,“ uzatvára zberateľka a poetka.
História vejárov
Spočiatku boli vejármi slnečníky a rôzne zdobené prenosné striešky slúžiace na ochranu vládcov pred slnkom. Ich nosiči - otroci kráčali okolo roku 3500 pred n. l. v sprievode kráľa Horného Egypta. Keďže vejáre z palmových listov alebo nafarbeného papiera na dlhej masívnej rúčke boli ťažké, od otrokov sa vyžadovala fyzická sila. Neskôr bol vejár zo pštrosieho peria objavený aj v hrobke egyptského faraóna Tutanchamóna. V Indii boli vejáre v minulosti symbolom kráľovskej moci. Vynález skladacieho vejára prišiel až v 18. storočí a často boli zdobené aj maľbami vychýrených majstrov. Taký vejár mal aj hodnotu obrazu.
Reč nositeliek vejárov
Chcem s tebou hovoriť
Siahať špičkami prstov na konce vejárových plátkov.
Si krutý
Nervózne otváranie a zatváranie vejára.
Som zadaná
Mávanie vejárom.
Nezabudni!
Dotýkanie sa vejárom čela.
Medzi nami je koniec
Roztrhanie vejára.
