Mladej žene, ktorá bola dovtedy úplne zdravá, totiž v prvom trimestri diagnostikovali pľúcnu hypertenziu v poslednom štádiu. Choroba nečakane udrela plnou silou a vitálna učiteľka odrazu nevládala ani vstať zo stoličky. Po pôrode berie množstvo liekov, v budúcnosti ju však zrejme zachráni jediné - nové pľúca.
Zvolenčanka Ľudmila Janigová (36) je učiteľkou detí na prvom stupni základnej školy a vyučovala aj telesnú výchovu, miluje šport, beh a tanec. Pred pár rokmi by jej ani vo sne nenapadlo, že sa bude musieť popasovať s neľahkou diagnózou. To, že má zdravotné problémy, si spočiatku ani neuvedomovala. „Postupne som vládala menej a menej, ale stále sa dala nájsť príčina, prečo. Mali sme vtedy tri deti, mala som toho veľa, tak som to stále pripisovala tomu,“ začína rozprávanie mladá žena. Až po čase sa rozhodla zájsť na vyšetrenie. „Postupne som mala bolesť na hrudi, dýchavicu, veľkú únavu. Na kardiológii ani na pľúcnom mi nič nezistili, no diagnostikovali mi astmu. Sprej mi však nezaberal,“ pokračuje Ľudmila.
Predčasný pôrod
V čase, keď sa jej zdravotný stav začal zhoršovať, otehotnela. „V tretom mesiaci som sa dostala k inému kardiológovi, ktorý mi robil sono nôh pre kŕčové žily, no urobil aj širšie vyšetrenie a zistil, že mám pľúcnu hypertenziu. Vôbec som nevedela, čo to je,“ prezradila s tým, že to bol pre ňu veľký šok. Lekári jej odporúčali viacero vyšetrení a röntgen, s tým však pre tehotenstvo nesúhlasila. Nasledoval predčasný pôrod, ktorý bol pre Ľudmilu vyčerpávajúci. „Nevládala som dýchať, ale beriem to ako zázrak, že sme z toho vyšli obaja zdraví,“ doplnila mama dnes už ročného Dávidka. Choroba však zakrátko opäť nabrala na sile.
„Sedem týždňov po pôrode ma poslali do Bratislavy a tu mi potvrdili pľúcnu hypertenziu vo 4. najhoršom stupni,“ doplnila. Mladej mamičke nasadili špeciálne lieky. „Postupne sa mi stav zlepšoval, na jeseň som aj párkrát odpadla, ale je mi výrazne lepšie ako v máji pred rokom. Momentálne som v 2 - 3. stupni,“ doplnila. Jej stav sa však napriek tomu môže zhoršiť až tak, že bude potrebovať transplantáciu pľúc. „Je to progresívna choroba a speje to tam, aj keď s liekmi pomalšie,“ uzavrela.
Pľúcna artériová hypertenzia
Marta Hájková, centrum prípravy na transplantáciu pľúc
- Ide o chronické ochorenie pľúcnych artérií charakterizované vzostupom tlaku v pľúcnom riečisku, zlyhávaním pravého srdca, zhoršenou kvalitou života a predčasnou smrťou. V krvných cievach, ktoré vedú krv do pľúc, aby sa okysličovala, je zvýšený tlak. Tepny sa zužujú, menia sa ich vlastnosti a vytvárajú sa v nich drobné krvné zrazeniny, zhoršuje sa prietok krvi v tepnách. Symptómy sú dýchavičnosť, únava, závraty.
Priebeh choroby
- z ľavej časti srdca ide okysličená krv (červená) do tkanív a orgánov a vracia sa do pravej predsiene a komory
- z pravej časti je krv vypudzovaná do pľúc, kde sa okysličuje
- pri chorobe je pravá strana srdca zaťažená, pľúca nedokážu okysličiť krv, ktorá stojí pred pravými pľúcami
- pravá strana srdca zlyháva, nedokáže vypudiť do pľúc množstvo krvi, ktoré by bolo okysličené
- cez pľúcne cievy nevie pravá komora pretlačiť krv natoľko,aby sa okysličená dostala do ľavej polovice
