Ste v dôchodkovom veku a stále pracujete? Napíšte nám o sebe na tip@novycas.sk!
Kandidát vied však napokon skoncoval so životom medzi papiermi a štyrmi stenami. V dôchodkovom veku pôsobí ako predseda družstva, ktoré sa venuje chovu oviec. Vraví, že nič sa nevyrovná pobytu v prírode a zo svojej práce má obrovskú radosť.
Juraj (63) patril k najvernejším zamestnancom Technickej univerzity Košice. Na Strojníckej fakulte pôsobil 38 rokov ako odborný asistent a pedagóg. „Pracoval som hlavne na aplikovanom výskume technológií a materiálov. S priateľom z praxe sme vytvorili patentovaný spôsob tvorby guľovej plochy na oceľovej rúre rozširovaním. S kolegom z univerzity mám podanú patentovú prihlášku na spôsob využitia zdvihu mechanických lisov pri výrobe dien tlakových nádob v Zamagurských strojárňach a vagónke,“ vysvetľuje.
Po množstve hodín strávených výskumom, výučbou či odbornými konferenciami sa však rozhodol zmeniť svoj život. Plne sa venuje chovu oviec v družstve v Malej Lodine, kde pôsobí ako predseda družstva. „Staráme sa na salaši asi o 500 ovečiek. Baví ma to, veď som vyrastal na gazdovskom dvore v Košiciach. Videl som, čo všetko robil môj starý otec okolo zvierat,“ prezrádza.
Návrat nechystá
Odborník na materiály teraz zabezpečuje chod družstva tak, aby mali všetci rozdelenú administratívnu aj fyzickú prácu. So stádami sa presúvajú po lúkach za čo najlepšou pašou. Ovce sa im odmenia čerstvým mliekom, syrmi či bryndzou. Na univerzitu sa Juraj vrátiť nechystá.
„Medzi stenami učební a laboratórií som strávil veľmi veľa času, prírodu som mohol vidieť len cez víkendy. Konečne chcem byť v máji na lúke, počúvať vtáky, vidieť kvitnúť čerešňu či zazelenať sa les,“ prezradil predseda družstva, podľa ktorého je naša príroda skrytým bohatstvom národa. „Väčšina mladých ľudí dnes žije a pracuje v strese veľkých miest. Každému odporúčam sa aspoň na chvíľu zastaviť, odpočinúť si a nadýchať sa čerstvého vzduchu,“ dodal Hudák na záver.
