Nie na porovnanie. Na pobavenie. Či skôr zaplakanie. A to na ľudoprázdnych Pasienkoch asi primrzli turnikety, lebo ani toľko živých duší tam neprišlo...
Žiadne zápchy na cestách. Prázdne parkoviská v okolí štadióna. Kukláči nikde. Bufety i toalety bez radov. Vykradnuté tribúny. Na programe dňa bolo najväčšie derby historicky dvoch najslávnejších slovenských klubov. Pre koho? Sklamaný bol aj tréner Trnavy Miroslav Karhan. Na takú mizernú návštevu proti Slovanu si nespomína ani ako bývalý dlhoročný hráč Spartaka.
„Bývam zvyknutý, že mi tu ľudia nadávajú. A nie práve najlepším tónom. Atmosféra nezodpovedala tomu, že sa hralo najväčšie derby na Slovensku,“ povedal po víťaznom zápase. Treťom za sebou od debakla 0:7 v Žiline a ponúknutej rezignácii. „Nie sme Barcelona. Nehráme nejaký kombinačný futbal. Dopredu nemáme takú kvalitu. Je dôležité, aby sme neinkasovali. Chalani sa vrátili k hre zo začiatku sezóny. Po prehre v Žiline si spolu sadli a dali cieľ. Vidieť to na ihrisku,“ prezradil Karhan.
Aj jeho predchodca na trnavskej lavičke Justín Javorek, ktorý viedol Spartak v 80. rokoch, bol šokovaný slabou kulisou. „Je to hanba. Inak sa to nedá nazvať,“ povedal pre Nový Čas. „Guinnessova kniha rekordov asi nezaregistrovala takúto úbohú návštevu. Na vianočných trhoch je viac ľudí. Keď som ešte hrával, na derby chodilo aj 30-tisíc fanúšikov. Potom menej, ale to číslo nekleslo pod 10-tisíc. Je to znehodnotenie slova derby. Už pred štadiónom som niečo tušil. Usporiadateľov som sa pre istotu opýtal, či sa tu vôbec hrá futbal.“
