Na smútočnom zhromaždení v Santiagu de Cuba sa zišli státisíce ľudí. Rozlúčku si nedal ujsť ani bývalý argentínsky futbalista Diego Maradona. Prišli prezidenti Bolívie, Nikaraguy a Venezuely - Evo Morales, Daniel Ortega a Nicolás Maduro, taktiež bývalý brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva a brazílska exprezidentka Dilma Rousseffová.
Na rozlúčke s diktátorom sa však nezúčastnili americký prezident Barack Obama a ruský prezident Vladimir Putin. Prezident Kuby Raúl Castro vyhlásil, že Fidel si prial, aby sa po jeho smrti „jeho meno nikdy neobjavilo v názve inštitúcií či ulíc a jeho podobizeň v parkoch a na iných verejných miestach, aby nikde nestáli jeho busty, sochy a ďalšie formy pocty“.
Castro: Z revolucionára diktátor
Útok na kasárne Moncada - 1953
S desiatkami svojich priateľov a priaznivcov zorganizoval ozbrojené útoky na kasárne Moncada 26. júla 1953 v Santiagu a na kasárne Bayamo.
Víťazstvo revolúcie - 1958
Partizáni za veľkej podpory obyvateľstva postupne obsadzujú jedno kubánske mesto za druhým, čo nakoniec donútilo 1. januára 1959 diktátora Batistu k rezignácii a úteku z Kuby.
Neúspešná invázia v Zátoke svíň - 1961
USA sa snažili zbaviť moci Castra. Zaviedli proti Kube obchodné embargo a pripravili ozbrojenú inváziu kubánskych exulantov v Zátoke svíň. Tá sa však skončila úplným fiaskom.
Raketová kríza - 1962
Kríza sa začala 16. októbra 1962 odhalením sovietskych raketových základní na Kube a skončila sa o 12 dní neskôr 28. októbra 1962 oznámením Sovietskeho zväzu o rozobratí základní. Počas kubánskej krízy bol svet najbližšie k jadrovej vojne.
