Aj so svojou mamou Cecíliou († 80) totiž v júni 1945 len s obrovskou dávkou náhody unikol smrti. Na rozdiel od Pavlovho otca, deda i tety z Dobšinej a ďalších až 264 najmä karpatských Nemcov, ktorých počas návratu domov surovo zavraždili. Až dnes všetkým nevinným obetiam svitá pokojná rozlúčka aj satisfakcia.
Hoci má Pavol, ktorý teraz žije v Rožňave, už aj podlomené zdravie, aktuálnej správe o úspešnom detektívnom pátraní historikov a nájdení spopolnených pozostatkov všetkých obetí, aj jeho príbuzných, sa potešil. „Je to zadosťučinenie, že sa konečne ocitnú na večnom odpočinku. Veď aj môj dedo Ľudovít († 61), otec Pavol († 33) a teta Elza († 27) si zaslúžia úctu a pietu. Moje spomienky sú už len hmlisté, lebo vtedy som mal len šesť rokov,“ povedal. Prežili len vďaka obrovskému kusu šťastia, väčšinu z najhorších momentov v živote jeho rodiny si pamätá len vďaka rozprávaniu milovanej mamy, ktorá však o bolestivých okamihoch veľa synovi povedať nechcela.
„Viem, že pri návrate transportov vlakmi domov už po vojne počuli nemčinu i maďarčinu a ich veliteľ vyhlásil, že sú to ‚esesáci‘. Mama presvedčila jedného vojaka, že nemecky nevieme, a vďaka tomu, že mi išla kúpiť mlieko, nechali nás odísť. A to nám obom zachránilo život! Tých ostatných odviedli na výkopové práce, medzi nimi aj deti a ženy, no v skutočnosti na popravisko...“ spomína so slzami v očiach. Budúci rok sa však chce znovu vrátiť do Přerova, už piatykrát, kde práve na smutné výročie chystajú uloženie nájdených pozostatkov obetí na miestnom cintoríne.
Už pred pár dňami tam bola skupinka Dobšinčanov na čele s primátorom Jánom Slovákom, ktorá sa zúčastnila na pietnej spomienke v miestnej kaplnke. „Stala sa tragédia, na ktorú nikdy netreba zabudnúť, a ani dopustiť niečo podobné a otrasné. Veď zomreli úplne nevinní! Treba žiť v mieri, bez nenávisti a nevraživosti, ktoré ani dnes nikomu nepomôžu,“ dodal Molnár.
Nemilosrdne postrieľali aj ženy a deti
V Přerove z 18. na 19. júna 1945 už po vojne v čase mieru v neďalekých Švédskych valoch brutálne zavraždili 267 etnických karpatských Nemcov, občanov Slovenska vracajúcich sa z núteného exilu domov. Z tohto počtu bolo najviac zavraždených obyvateľov Dobšinej - 112. Dodatočne exhumovali telá všetkých žien a detí. Spopolnili ich v olomouckom krematóriu a popol uložili na neznámom mieste. Vďaka historikovi Františkovi Hýblovi sa ich po detektívnom pátraní až teraz podarilo nájsť a na počesť výročia popravy 19. júna 2017 ich pozostatky uložia do spoločného hrobu k pozostatkom mužov pochovaných taktiež na cintoríne v Přerove.
