Zvýšenú únavu má pociťovať i mladá generácia ľudí medzi 18. až 29. rokom života. "Boli na tom najhoršie hneď za ľuďmi nad 65 rokov," povedal dnes na tlačovej konferencii v Bratislave vedúci Inštitútu stresu Karol Kováč. Prieskum vypracoval inštitút pre súkromnú zdravotnú poisťovňu Dôvera.
Väčšiu vyčerpanosť odhalil prieskum u ľudí, ktorí sú vysoko zaťažení stresom a majú voči nemu zníženú odolnosť. Čím je organizmus podľa Kováča v horšej fyzickej kondícii, tým je voči stresu menej odolnejší. Horšie ho teda môžu zvládať tí, ktorí trpia bolesťami či inými telesnými problémami. S narastajúcim vekom je odolnosť voči stresu nižšia.
Telesné a duševné zdravie podľa Kováča veľmi úzko súvisia. Ak má niekto dlhodobý zdravotný problém, duševné zdravie sa mu môže ľahko naštrbiť. Najmä ľudia s pohybovými problémami majú nábeh i na duševnú liečbu. Platí to však i opačne. Ak niekto dlhodobo čelí stresu a je v duševnej nepohode, horšie čelí riziku civilizačných ochorení, napríklad tých kardiovaskulárnych.
Dlhodobé telesné obmedzenie prináša v živote nutné zmeny, ovplyvňuje to i fungovanie v rodine, práci či vo voľnom čase, upozornil psychiater Matúš Martinka. Môže to podľa neho viesť k pocitom neistoty, rozvíjať sa môže úzkosť prípadne depresia.
Aby sa zdravotné problémy neskomplikovali až do štádia, keď potrebné liečiť i dušu, treba podľa Martinku dbať na dostatočnú psychohygienu i spánok. "Teda činnosti, ktoré vrátia človeku jeho duševnú rovnováhu," povedal. Najlepšou psychohygienou pre manuálne pracujúceho človeka má byť pokojná aktivita ako knihy a krížovky. "Kto pracuje duševne, ten si výborne vyčistí hlavu pri športe," odporučil Martinka.
Ak sa už podľa odborníkov objaví zdravotný problém, k liečbe treba pristupovať zodpovedne a dodržiavať odporúčania lekára, aby sa pacient čo najrýchlejšie uzdravil.
