Moderátor Marcel Forgáč v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa otvorene porozprával o svojom fungovaní v šoubiznise, zákulisí veľkých šou, ale aj o tom, čo mu bráni v plánovanej operácii očí.
Kto to povedal? Nechcem byť za každú cenu vtipný. Mám rád, keď situácia prinesie vtipný okamih, ale takých ľudí je veľa. Ja používam humor, len keď si to okamih pýta. Humor mi v živote však veľmi pomohol, od manželských a bežných domácich nezrovnalostí vo vzťahu až po pracovné veci. To legendárne heslo predsa nie nadarmo hovorí, že s úsmevom ide všetko lepšie!
Momentálne patríte na Slovensku k moderátorskej špičke. Pamätáte si ešte na časy, keď k vám kšefty neprichádzali tak ľahko ako dnes a museli ste sa uskromniť?
Nikdy to nebolo také tragické. Keď má človek 25 rokov a je krátko po škole, myslím si, že ten rožok s bambinom je úplne v poriadku, rovnako ako dovolenka na Domaši. Takisto moje prvé auto bol rumunský Oltcit. Hoci dnes mi to príde trošku úsmevné, nie je na tom nič vtipné a vždy som sa s ním dokázal presunúť z bodu A do bodu B. Mal som pocit, že mám všetko, čo potrebujem. Dnes síce môžem sedieť v luxusnejšom aute a ísť na luxusnejšiu dovolenku, ale ani kedysi som nemal pocit, že by som mal málo práce, len bola na inej úrovni a môj honorár aj životné náklady boli niekde inde.
Poďme k vašej práci. V súčasnosti vás vídať hneď v niekoľkých projektoch. Okrem jojkárskeho Česko Slovensko má talent a Inkognita s kolegom Milanom Juniorom Zimnýkovalom (38) uvádzate zábavný kvíz RTVS Nikto nie je dokonalý, a takisto spolu moderujete aj rannú šou Fun rádia. Neobávate sa, že vás je veľa a ľuďom už poleziete na nervy?
Hovorí sa tomu syndróm Adela, že vyskakujete aj z chladničky. (Smiech) Z tohto dôvodu som ešte vlani na jeseň odmietol aj dva veľké projekty. Talent však po Vianociach skončí, Nikto nie je dokonalý je dlhodobo úspešná relácia a Inkognito je čistá zábava. Je to projekt, do ktorého rád chodím, lebo je to hotová diskotéka.
V šou Česko Slovensko má talent ste pravidelne konfrontovaní s netalentovanými ľuďmi, ktorí žijú v sebaklame a myslia si, že majú nadanie. Ako im dokážete jemne vysvetliť, aby šli radšej domov?
Povedzme si to celkom otvorene, tieto súťaže majú už návody, ako to má celé vyzerať. Prirodzene, my s Juniorom máme byť ich kamaráti zo zákulisia, ktorí ich povzbudzujú a snažia sa ich podporiť. Niekedy je to ťažké. Väčšinou ľudia, ktorí sú veľmi netalentovaní, sú o to viac „nadrapení“. Nie sú schopní ani tej najmenšej sebareflexie a nedokážu sa na seba pozerať objektívne.
Čo ich podľa vás k tomu vedie, že sa aj tak prihlásia do takejto súťaže a znemožnia sa pred celým národom?
Neviem, ľudia sú šialení, ale aj vďaka tomu takéto súťaže fungujú. Chvalabohu, to je len jedna strana mince. Pre mňa je Talent oproti reality show oveľa sympatickejší, lebo nikdy nevyhrá vulgárny bulo, ktorý prerazí vďaka svojim širokým lakťom, alebo preto, že ostatní s ním nechcú súperiť. A navyše víťazom reality show je často idiot, ktorý nemôže byť pre nikoho vzorom. V Talente vyhrávajú väčšinou inšpiratívni ľudia, čo majú za sebou obrovský kopec driny.
Keby ste mali nejaké výrazné nadanie, išli by ste do toho?
Áno, určite by som sa prihlásil. Je to súťaž, ktorá človeku dokáže zmeniť život a raketovo naštartovať kariéru. Hoci aj teraz som človek, ktorý si neužíva tú pozlátku šoubiznisu, aj keď mi je príjemné, že ma ľudia spoznávajú.
Dostávate len pozitívne reakcie?
Aj kladné, aj negatívne, ale to je úplne normálne, je to jednoduchá rovnica.
Prečo vám nadávajú, veď vy ste vždy ten vtipný a chutný.
Čím viac mám priaznivcov, tým viac sa nájde ľudí, ktorí ma neznášajú. Mnohí často bez udania akéhokoľvek dôvodu. Jednoducho vás neznášajú a „nemusia vás“. Ale neobklopujem sa takýmito ľuďmi a nezaoberám sa takýmito myšlienkami. Niektorí nepriaznivci sa unúvajú mi napísať aj na tridsať riadkov na facebook, aký som idiot.
Vraj sa už dlhší čas chystáte na operáciu očí, je to pravda?
Chystám sa a zatiaľ len tíško slepnem. Počas šoférovania v šere, ale nosím okuliare, lebo vtedy mám problém. Nevidím zle, len trošku horšie ako kedysi, čo je vzhľadom na môj vek prirodzené.
Prečo otáľate so zákrokom? Nechcete prísť o rozbehnuté kšefty?
Aj tá pracovná vyťaženosť a ostatné veci... Na operáciu a zotavenie treba týždeň voľna. Niečo s tým budem musieť robiť, hoci mi kamaráti hovoria, že mi okuliare pristanú.
Už sedemnásť rokov sa prihovárate spozna mikrofónu Fun rádia. V éteri vám sekunduje váš „parťák“ Junior, s ktorým tvoríte zohraté duo. Ste takými dobrými kamošmi aj v súkromí?
Neexistuje iný človek, s ktorým by som takto dokázal pracovať, lebo s Juniorom sme zohratá kapela, ktorá šliape. Je to úžasný chlap, ktorý má za sebou zaujímavú históriu. Možno aj to naše vzájomné dopĺňanie je postavené na tom, že ja som chlapec, ktorý je skôr športový typ a lákajú ho hory, a Junior sa zaujíma o folklór, študuje históriu. Spájajú sa medzi nami veci, ktoré tvoria jeden komplexný celok, čo je obrovská výhoda a snažíme sa nejsť úplne po povrchu.
Dokážete sa podporiť aj v súkromnom živote, keď jeden z vás potrebuju pomoc toho druhého?
Ale áno, samozrejme, hoci nebudem teraz riešiť konkrétne situácie. Aj keď na druhej strane musím povedať, že v súkromí sa skôr jeden druhému vyhýbame, nechodievame spolu napríklad na dovolenky.
O svojej rodine hovoríte málo, pritom máte dvoch krásnych synov Marka (14) a Adama (8).Aký ste otec?
Som fantastický otec a o rodine nehovorím veľa preto, lebo si ju chránim. Moje deti majú dostatok lásky a trávim s nimi dostatok času i napriek tomu, že som mimoriadne vyťažený. Máme doma takú dohodu, že minimálne jeden víkend v mesiaci niekam s rodinou ideme. Milujeme dovolenky, keď sme s našimi kamarátmi, ale aj sami. Synom sa venujem a myslím si, že to vidno vo viacerých oblastiach, ale nechcem a nepotrebujem sa tým teraz chváliť.
To znamená, že obaja synovia sú vášniví horolezci po otcovi?
Predovšetkým obaja museli zvládnuť takzvaný popradský trojboj. To znamená, že každý správny chalan musí vedieť dobre lyžovať, korčuľovať a plávať. Vtedy je chalan chalanom, ale majú aj iné aktivity. Obaja milujú futbal a občas so mnou lezú.
Hovorí sa, že muži po štyridsiatke si začínajú viac užívať, kupujú si rýchle autá a fyzicky i duševne túžia mladnúť. Aké zábavky máte vy?
Jasné, sotva deti trochu odrastú, sú samostatnejšie a netreba sedieť na okraji pieskoviska, prichádza čas na hobby. Keď sa do toho dajú zapojiť deti, je to ešte lepšie. Ja som od pätnástich rokov liezol, čo je asi moje najväčšia záľuba a doteraz sa neustále vraciam liezť do Tatier. Takisto sa snažím investovať peniaze do cestovania s rodinou a spoznávania nových krajín. Možno by bolo lepšie, keby som si tieto peniaze radšej odložil na horšie časy, lebo doba je taká, že človek vôbec nevie dňa ani minúty.
