Ak si odmyslíme rétorické vyhlásenia o historickosti a prelomovosti, tak Bratislavský summit splnil účel v tom zmysle, že poskytol priestor na voľnejšiu politickú diskusiu, než to býva na formálnych summitoch zvykom. Pre TASR to povedala šéredaktorka Euractivu Zuzana Gabrižová.
"V dnešnej Európe to nie je tak málo, ako by sa mohlo zdať, hoci je pravdou, že súčasná situácia by určite zniesla aj väčšiu rozhodnosť. Ak si ale uvedomíme, že máme EÚ hlboko poznačenú antieurópskym populizmom, rozdelenú v otázkach ekonomických politík a spôsobu reakcie na migračnú krízu, treba oceniť akúkoľvek snahu o vygenerovanie konštruktívneho odkazu o politickej chuti posúvať sa spolu dopredu v prioritných oblastiach," konštatuje Gabrižová.
Podľa jej slov ostáva dúfať, že málo konkrétnosti pri definovaní bratislavskej cestovnej mapy sa pretaví do presvedčivejších záverov na konci "bratislavského procesu". Narážala na marec budúceho roka, kedy by pri príležitosti 60. výročia Rímskych zmlúv malo podľa niektorých lídrov prísť k reštartu Európskej únie.
Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku hovorí o tom, že summit považuje za prvý úspešný krok k tomu, aby EÚ prežila. "Pred summitom bolo viacero diskusií o tom, že summit vlastne nič konkrétne neprinesie, že pôjde len o neformálnu diskusiu. To, že sa lídri nakoniec zhodli na spoločnej deklarácii a politickom pláne minimálne pre nadchádzajúce mesiace, považujem za dobrú správu a z tohto hľadiska hodnotím summit ako prvý úspešný krok k tomu, aby Únia 27 členských štátov mala šancu prežiť,“ uviedol pre TASR Bilčík.
Vyjadrenia o neúspechu zazneli podľa jeho slov zo strany dvoch najvyšších predstaviteľov členských štátov, Viktora Orbána, ktorý sa vyjadroval k migrácii a podobne aj z úst talianskeho premiéra Mattea Renziho, ktorý odmietol vystúpiť spoločne na tlačovej konferencii s nemeckou kancelárkou a francúzskym prezidentom, a vyjadril sa kriticky k záverom summitu.
"Myslím si, že z pohľadu toho, aká výrazne zlá a rozhádaná atmosféra panovala a panuje naprieč Úniou za ostatné roky, to, že dvaja lídri spochybnia summit, nie je z pohľadu celej dvadsaťsedmičky tragická správa a navyše obaja majú pred sebou výraznú domácu politickú agendu. Čiže, ak to chápeme v tomto kontexte, myslím si, že stále možno považovať summit za úspech," tvrdí analytik.
Zároveň však upozorňuje, že na základe Orbánovej a Renziho kritiky sa bude v budúcnosti ťažko hľadať akýkoľvek konsenzus medzi členskými štátmi v ťažkých politických otázkach, ako sú migrácia či reforma eurozóny, pokiaľ každý z nich, a aj každá z európskych inštitúcií, nebude ochotná počúvať tých druhých a ustúpiť zo svojich často veľmi silných požiadaviek. "Myslím si, že aj toto je jedno z posolstiev summitu," dodal.
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek si myslí, že bratislavský summit bol mimoriadne dôležitý pre EÚ. "Ukázal, že európski lídri sa aj v ťažkých časoch dokážu zjednotiť a hľadať riešenia v otázkach, ktoré trápia ľudí. Lídri 27 európskych krajín prijali Bratislavskú deklaráciu, ktorá dopĺňa plán ďalších krokov na najbližšie obdobie a sústreďuje sa na otázky bezpečnosti, hospodárskeho rastu a špeciálne aj na podporu mladých ľudí," tvrdí Chrenek.
Ako ďalej zhodnotil, na summite dominovala otázka bezpečnosti, lepšej ochrany vonkajších hraníc EÚ, boja proti terorizmu, ale aj to, ako zlepšiť hospodársku situáciu, napríklad zvýšením investícií, lepším využívaním spoločného trhu, dobudovaním digitálneho trhu a tiež sú v pláne zahrnuté kroky na zlepšenie situácie mladých ľudí.
