Vtedy sa začal boj o jeho prežitie. Prvý rok strávil v nemocnici, kde ho museli vyživovať sondou a neustále vracal. Keď bol vo dvoch rokoch dostatočne silný na transplantáciu, rodinní príslušníci prešli testami, kto je najvhodnejší ako darca obličky. Najvhodnejšia bola jeho babička Julie (59).
Najčastejšími darcami orgánov sú často rodičia, ktorí majú až tri zo šiestich sád zhodujúcich sa genetických markerov. V prípade jednovaječných dvojčiat je ich až šesť, a teda najvyššia pravdepodobnosť, že sa u príjemcu oblička najlepšie uchytí. „Keď som sa dozvedela, že potrebuje transplantáciu, hneď som vedela, že mu pomôžem práve ja. Bol to taký vnútorný pocit,“ povedala webu swns.com Julie. Po tom, ako lekári vyšetrili Jackovu mamu s otcom a neskôr aj starú matku, zistili niečo nevídané. Najvhodnejším darcom sa vďaka až piatim sadám markerov stala práve Julie.
„V práci som si šetrila dovolenku, aby som bola pripravená zachrániť svojho vnuka. Často vracal toľkokrát denne, až mal kruhy okolo úst. Bolo ťažké sa na to pozerať,“ pokračovala babička, ktorá sa trochu bála vysokého veku svojej obličky. Deťom sa totiž väčšinou transplantujú orgány od detských darcov, keďže dospelé sú veľké. Aj v tomto prípade však išlo o zázrak. „Moja ľavá oblička bola o tretinu menšia ako u ľudí v mojom veku. Jack bude môcť konečne behať ako iné deti, pretože doteraz ho bolelo, aj keď dlho stál,“ povedala Julie, ktorá darovala orgán o 56 rokov mladšiemu vnúčikovi. V Británii ide o druhý najvyšší vekový rozdiel medzi darcom a príjemcom.
