Renesančný výtvarník síce pracoval pre cirkev, ktorá ho živila, ale dokázal vtipne obísť jej prudérnu morálku a do svojich výtvorov zašifrovať pohanskú sexualitu. Tvrdia to brazílski vedci, podľa ktorých Michelangelove fresky v Sixtínskej kaplnke obsahujú množstvo ženských pohlavných orgánov.
Freska v Sixtínskej kaplnke zabrala Buonarotimu štyri roky práce. Michelangelovi zadal prácu pápež Július II. v roku 1508. Maľba obsahuje približne tristo postáv. Dielo má ukazovať príchod Krista, ale je podľa súčasných vedcov skôr zašifrovaným dielom feministu. „Veríme, že tieto objavy prinesú nový rozmer do Michelangelovej skvelej práce,“ uviedol doktor Deivis de Campos z federálnej univerzity v brazílskom Porto Alegre.
Lebky baranov, dokonale kopírujúce ženské pohlavné orgány, nie sú podľa vedcov náhodnou dekoráciou. Michelangelo v ich grafike až desivo presne kopíruje pomery a rozmery ženských pohlavných orgánov a navyše lebkou vždy delí nahý pár muža a ženy. Okrem toho je paža Evy v centrálnej časti fresky svojimi rozmermi a tvarom dokonalou kópiou pohanského symbolu kalichu či loďky – jasného symbolu ženskej plodnosti. Pohanské symboly pre muža znázorňujú nahor mieriace trojuholníky, ktoré sú na freske hneď na niekoľkých miestach.
„Ako iní renesanční umelci jeho doby, aj Michelangelo často začleňoval do svojho diela anatomické figúry, sexuálne narážky a vulgárne urážky voči panstvu, ktoré si to ale vôbec nevšimlo. Pre neho nebolo kresťanstvo nadradené inými náboženstvami. Bol oddaný jednoduchosti a dokonalosti antického pohanského grécko-rímskeho umenia a idolizoval všetky tieto učenia súvisiace s posvätnou ženskosťou. To preto, že sila žien a ich schopnosť vytvárať život boli veľmi posvätné u antických pohanov a židovských učencov. Ale naopak ohrozované predovšetkým patriarchálnou katolíckou cirkvou. Tvrdíme, že Michelangelo prepašoval symboly súvisiace so ženskou anatómiou do svojho diela, pretože vedel, že pápež by nič takého nikdy neschválil,“ tvrdí de Campos.
