Lekári na čele s Mengelem robili drastické pokusy a výskumy na živých ľuďoch. Ich tkanivá a orgány potom uchovávali vo formaldehyde ako učebný materiál. Mnohé z nich doteraz skrýval mníchovský inštitút, kde ich vlani pri renováciách laboratórií našli. Až teraz o tom informovali izraelské médiá.
Inštitút dokonca ustanovil komisiu, ktorá má objasniť, za akých okolností obete pokusov zomreli. Predovšetkým vzorky mozgu zrejme slúžili na štúdium nacistického neurológa Julia Hallervordena, ktorý ako Mengele robil pokusy na ľuďoch. Od roku 1938 potom v ústave, známom vtedy ako Inštitút cisára Wilhelma, slúžil vo funkcii šéfa neuropatológie. Do mníchovského inštitútu posielal vzorky Mengele z koncentračného tábora v Osvienčime. Väčšina z nich patrila ľuďom s psychiatrickými chorobami a mentálnymi poruchami. Tieto osoby nacisti vraždili pod pojmom „milosrdné usmrtenie“.
Ostatky majú byť pochované v masovom hrobe, vedci sa pritom pokúšajú o ich identifikáciu. „Hanbíme sa za tieto objavy, za túto škvrnu v našich archívoch. Verejnosť budeme informovať o ďalších novinkách, ktoré chceme úplne objasniť a sprehľadniť,“ uviedol hovorca Psychiatrického inštitútu Maxa Plancka v Mníchove. „Je to prekvapujúce, hoci nie tak celkom. Viem, že sa robili pokusy a že nie všetko bolo zničené a pochované... Ktokoľvek si ale myslí, že táto kapitola dejín bola už uzavretá, mýli sa,“ uviedol profesor Dan Machman z Medzinárodného centra pre výskum holokaustu v Jeruzaleme.
