Merkelová v rozhovore pre dnešné vydanie denníka Süddeutsche Zeitung (SZ) ďalej povedala, že jej výrok z vlaňajšieho augusta, ktorý rozdelil nemeckú spoločnosť, zostáva naďalej "správnym motívom pre túto úlohu", píše agentúra AP. Začiatkom septembra minulého roka sa Merkelová a vtedajší rakúsky kancelár Werner Faymann rozhodli, že povolia vstup do svojich krajín migrantom, ktorí sa nahromadili v Maďarsku. Nemecko vlani zaregistrovalo vyše milión prisťahovalcov, hoci sa predpokladá, že skutočné číslo je ešte vyššie.
"Nemecko zostane Nemeckom, so všetkým, čo je nám drahé," vyhlásila kancelárka a dodala, že "zmena nie je zlá vec - je nutnou súčasťou života". Zdôraznila však, že Nemecko sa svojich tradičných hodnôt nevzdá. Merkelová pripustila, že Berlín v uplynulých rokoch ignoroval problematiku migrantov prúdiacich do Európy a potrebu paneurópskeho riešenia.
"Mnoho utečencov prišlo (do Európy) už v rokoch 2004 a 2005 a nechali sme to na Španielsku a iných štátoch, ktoré ležia na vonkajších hraniciach EÚ, aby si s tým poradili. A, áno, bránili sme sa vtedy tiež pomernému rozdeľovaniu migrantov," povedala Merkelová pre SZ. "Nemecko bolo veľmi šťastné, že po tom, ako sme prijali mnoho migrantov utekajúcich pred vojnou v Juhoslávii, sa týmto problémom museli zväčša zaoberať iní. To nemôžem poprieť," dodala.
Merkelová spolu s Európskou komisiou dosiahla iba malý posun v úsilí zameranom na to, aby aj ostatné členské štáty EÚ prijali migrantov, ktorí na starý svetadiel dorazili v rámci súčasnej vlny, konštatuje AP. K tomu, aby sa dnes v Európe dospelo k spoločnému férovému riešeniu, je podľa nemeckej kancelárky potrebná veľká výdrž. "Túto skutočnosť sme si dlho patrične nepripúšťali," povedala Merkelová. To isté sa podľa nej týkalo aj otázky spoločnej ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru. Nemecko, ako uviedla Merkelová, dlho nebolo stúpencom toho, aby sa prostredníctvom európskej pohraničnej agentúry Frontex obmedzila suverenita jednotlivých štátov.
