Ten čoraz viac likvidujú lykožrúty, Štátne lesy spolu s ministerstvom pôdohospodárstva chcú preto zaviesť odkôrňovanie stromov. S tým však nesúhlasí správa TANAP-u, patriaca pod životné prostredie, podľa ktorej je takýto postup dokonca nezákonný.
Matečná na tlačovej besede poukázala na katastrofálny stav lesov v našich veľhorách. „Bola som v Bielovodskej doline a neverila som vlastným očiam. Lykožrúty nám pomaly zničili viac lesa ako veterná kalamita v roku 2004,“ povedala. Spolu s generálnym riaditeľom Národného lesníckeho centra Ľubošom Némethom žalostný stav stromov v Tatrách kládli za vinu zlému zákonu o ochrane prírody a krajiny. Podľa neho sa totiž v Tatranskom národnom parku vo 4. a v 5. stupni ochrany nesmie zasahovať do prírodných procesov - čiže ani odkôrňovať napadnuté stromy. Lesníci zo Štátnych lesov však tvrdia, že práve odkôrnením a prerezaním stromov by sa zabránilo šíreniu lykožrúta.
Správa TANAP-u vydala množstvo povolení na prerezanie, výsadbu aj odkôrnenie. Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko sa náhlej aktivite ministerstva pôdohospodárstva čuduje. „Tatranský národný park je naša najstaršia inštitúcia tohto druhu a príroda v jej všetkých podobách je tu prioritou. Nie je to klasický lesný závod, v ktorom ide hlavne o drevnú hmotu. Bez udelenia výnimky nie je možné vykonávať akékoľvek práce v chránenom území. Je to protizákonné. Z tohto dôvodu nám nie je dosť jasné, ktorých lesných porastov sa v TANAP-e majú týkať návrhy ‚záchranných‘ opatrení,“ tvrdí. O zonácii lesov sa pritom hovorí už viac ako 10 rokov, zatiaľ ju však nikto zo zodpovedných nedokázal presadiť a schváliť. Ministerka Matečná sľúbila, že zvolá „okrúhly stôl“ so všetkými zainteresovanými a veci pohne dopredu. „Asi tu nebola odvaha predchádzajúcich ministrov pristúpiť k radikálnym krokom na vyriešenie situácie. Ja ju nájdem,“ dodala.
