V otvorenom rozhovore pre Nový Čas legendárna umelkyňa priznala, že mala obdobia, keď musela doslova bojovať o chuť žiť! Kto je jej najväčšou oporou a čo ju dnes poháňa v práci aj v živote?
Roky ste boli v izolácii od vonkajšieho sveta. Nechýbali vám obdivovatelia? Koncerty?
- Chýbalo mi veľmi to, čomu sa tak pekne hovorí „moje“ publikum. Som veľmi šťastná, že bolo také verné, neopustilo ma, neustále mi dávalo najavo, že je so mnou, skrátka, odtiaľ som čerpala silu, energiu a odvahu vrátiť sa tam. Veľmi mu za to ďakujem.
Čo bolo pre vás impulzom na návrat na pódium?
- Každý človek, aby vykonával dobre svoju prácu a ja obzvlášť, čo som odkázaná na pomoc iných, potrebuje predovšetkým rodinné a pracovné zázemie, ktoré som v období odmlky nemala žiadne. Práve naopak, mala som čo robiť, aby som prežila z jedného dňa na druhý. Bola to veľmi smutná etapa môjho života, ktorá sa skončila príchodom mojich dvoch priateliek Evky Kožejovej a Andrejky Pakesovej pred piatimi rokmi. Tie mi pomáhali s veľkou trpezlivosťou zaradiť sa do normálneho života.
Prečo ten veľký comeback prišiel práve teraz ?
- Mám vytvorené pozitívne rodinné prostredie, konečne som začala mať pocit domova, okolo mňa je okruh ľudí, ktorým na mne záleží ako na človeku, bez ohľadu na to, či pracujem, alebo nie. Na to, aby som mohla spievať a odovzdávať ľuďom kúsok seba, svojho srdca, svojej duše, musím byť predovšetkým v pohode. Vytvoril sa okolo mňa skvelý pracovný tím, ľudia, ktorí sú nadšení, pozitívni, optimistickí. Sme skvelá partia a to ma poháňa ďalej.
