Spolu bývajú v dome, ktorý sa im rozpadá pred očami a už štyri roky nepoznajú, čo je to elektrina. Nešťastie dvojice sa začalo kvôli nedoplatku, ktorý sa vyšplhal približne až na 4 800 eur. Nedokážu ho splatiť, pretože mesačne musia vyžiť iba z 350 eur.
Dá sa takto vôbec žiť? Túto otázku si Petrášovci kladú dennodenne, východisko však nevedia nájsť. Sú odkázaní iba na svetlo sviečok v dome, ktorého steny postupne praskajú a zároveň z vlhkosti veľmi plesnivejú. „Sme bez elektriny. Aspoň jednu izbu si ako-tak dokážeme vykúriť len vďaka plynovej bombe, na ktorej aj varíme,“ vraví bývalý zámočník Ľubo, ktorému zdravotné problémy neumožňujú pracovať.
Nešťastným Petrášovcom sa žije len veľmi ťažko. „Trápia ma kĺby a už trikrát ma operovali. Chodím len o barlách. Zatiaľ ma ešte neuznali invalidným,“ smutne hovorí Ľuboslav, ktorý dostáva sociálnu podporu 60 € mesačne. Jeho mama má dôchodok 290 €, a tak dvojici na živobytie veľa neostáva. „Skúšala som a prosila o pomoc, ale neúspešne. Nevieme sa vymotať z bludného kruhu dlhov. Predtým sme kúrili elektrickými ohrievačmi, no nedoplatok sa vyšplhal zhruba až na 4 800 eur,“ so slzami v očiach priznáva Katarína, ktorá má umelý kĺb a tak ako jej syn aj ona sa pohybuje len o barlách. Ich nízky príjem im neumožňuje dovoliť si nič navyše. Exekútorovi doteraz splatili len do 200 eur.
Situáciu zúfalej matky a jej syna pozná aj starosta Zemplínskeho Jastrabia Miroslav Maďar, ktorý im podľa vlastných slov niekoľkokrát prispel na lieky. Ako tvrdí, obec však náhradné bývanie nemá. „Ľutujem ich, ale každý musí hospodárne nakladať s financiami. Na úrad majú otvorené dvere a Ľuboslavovi môžeme pomôcť so žiadosťou a vybavením invalidného dôchodku,“ dodal starosta.
