Čo mu pomáha zabudnúť, ako sa vyrovnáva s rozchodom a ako ho poznačilo detstvo bez otca, prezradil v otvorenom rozhovore pre Nový Čas Nedeľa.
Keď sme si dohovárali rozhovor, povzdychli ste si, že máte veľa práce. Čo vás momentálne tak zamestnáva?
Júl bol dovolenkovým mesiacom, keď boli aj tréneri z mojej tanečnej školy Dansovia odcestovaní. Preto mi zostal čas na štandardné maľovanie priestorov školy a šatní. Teraz v auguste máme denné tábory s deťmi, takže sme v pracovnom režime od rána až do večera.
V tanečnej sále bolo vidieť, že máte k deťom blízko a dobre spolu vychádzate. Poznamenali ste, že sa tu cítite ako jedna veľká rodina. Je to pre vás zadosťučinenie, keďže ste vyrastali len s mamou a babkou?
Ľudia zvyknú hovoriť, že u nás vládne rodinná atmosféra. Práca s deťmi ma baví aj v tom, že oproti dospelým sú prirodzené. Keďže som trochu známejší, niektorí dospelí ku mne pristupujú chtiac-nechtiac ináč, ako by sa správali prirodzene. Decká sa na nič nehrajú, sú spontánne a veľa z nich ešte ani nebolo na svete, keď som účinkoval v tanečnej súťaži Let´s Dance.
Denne pracujete s deťmi, neozývajú sa vo vás otcovské pudy a túžba po vlastných deťoch?
Samozrejme, že som v životnej etape, keď by to malo prísť, ale momentálne to nehrozí. Ale svoje čaro má aj toto, že mám na starosti dvesto detí, hoci nie svojich. (smiech) Možno nie všetkým je súdené mať deti, a tak sa určite budem tešiť, keď budem mať niekedy aj vlastné. Momentálne tu mám svoje nevlastné a niekedy sa cítim ako ich otec. Utieram zadky, robím olovranty, desiate a tak.
