Tentoraz nám o tom svojom v rámci letného seriálu Moje Slovensko porozprával producent Jaro Slávik. Nekompromisného porotcu súťaže Česko Slovensko má talent a producenta to odjakživa ťahalo do prírody a najmä k vode. Aj to bol dôvod, prečo sa presťahoval k Dunaju. „Takmer polovicu života bývam na pravom brehu Dunaja. To znamená, že to bude už okolo dvadsať rokov, ale žil som aj v centre mesta,“ prezrádza J. Slávik, ktorému spolu s rodinou učarovali bratislavské Rusovce. A keďže v minulosti žil aj v susedných Jarovciach, okolie dôverne pozná.
„Jarovce sú dedina a Rusovce začínajú byť už skôr taká bratislavská vilová štvrť. Čím sú domy bližšie smerom k maďarským hraniciam, tým sú honosnejšie a majú menej intimity,“ zhodnotí. „Vždy som túžil bývať na mieste, ktoré pripomína letný rezort, a v Rusovciach sa tak naozaj cítim. V časti, kde žijem, sa už o niekoľko metrov začína prírodná rezervácia a neďaleko nášho domu stojí kaštieľ z roku 1843,“ upozorňuje na povestnú miestnu neogotickú stavbu Slávik.
Takmer dvestoročná pamiatka je v rozľahlom zelenom parku a v Rusovciach patrí k dominantným miestam. „Chodím tam behávať so psom, len škoda, že kaštieľ nie je zrekonštruovaný. Neviem, aké sú s ním zámery, ale keď sa z neho stane sídlo neprístupné verejnosti... Mám k tomu taký protikladný postoj. Chcem, aby ho zrekonštruovali, ale nie za cenu úplného ohradenia a uzavretia, keď k nemu nikto nebude mať prístup. Kaštieľ je náš, patrí nám všetkým. Nielen Rusovčanom a Bratislavčanom, je to majetok celého Slovenska a nemá byť prečo zatvorený pre verejnosť, lebo počul som už aj takú verziu, že bude slúžiť len vyvolenej elite...“ rozhorčene hovorí Slávik a parkom nás vedie na ďalšie čarovné, históriou dýchajúce miesto.
Židovský cintorín
Zrazu sa ocitneme v južnej časti rusovského parku, kde nám Slávik ukazuje pozostatky starobylého židovského cintorína. Kedysi tu bola jedna z najstarších židovských náboženských obcí v Uhorsku. Prechádzame sa medzi náhrobnými kameňmi z 18. storočia, z ktorých zostali už len fragmenty s ťažko čitateľnými nápismi v hebrejčine a nemčine. V tom čase tu stála aj krásna synagóga, tá sa, žiaľ, nezachovala. Zachoval sa však renesančný Kostol svätého Víta z roku 1613 a Slávik nás naň ihneď upozorňuje.
Milovníci pamiatok si v Rusovciach určite prídu na svoje. Producent dáva do pozornosti aj Kostol svätej Márie Magdalény z roku 1662, stojaci neďaleko rusovskej požiarnej zbrojnice. Slávik chváli aj miestneho kňaza Júliusa Mariána Prachára. „Tento muž sa veľmi citlivo a inteligentne vyjadruje k dôležitým spoločenským témam. Má tu veľmi dobré pastoračné centrum, ktoré slúži ako komunitné centrum pre miestnych,“ vysvetľuje a prezrádza, že rád navštevuje najmä vianočné polnočné omše.
„Tichá noc sa tu spieva v troch jazykoch - slovensky, nemecky a maďarsky. Počas nich vznikajú rôzne komické situácie. Keďže je tu už len málo pôvodných obyvateľov, vopred nám v kostole rozdajú texty. Keď neviete po maďarsky a čítate tie slová, vyzerá to, akoby zbor fínskych hokejistov po zápase spieval niečo na motívy Tichej noci,“ smeje sa.
Raj športovcov
Porotca talentovej súťaže je športovcom telom i dušou. Práve pohyb mu pomáha udržať sa v psychickej i fyzickej kondícii. A v Rusovciach má na to Slávik ideálne podmienky. „Máme dve rusovské jazerá a o kúsok ďalej sa nachádzajú ďalšie dve, čunovské. Hoci je o mne všeobecne známe, že nie som veľkým vyznávačom vody a plávania, rád sa preveziem loďou po Dunaji. Mám rád beh a bicyklovanie. Môžete si tu zabehnúť od trojkilometrového malého okruhu jedného z jazier až po šesťkilometrový. Takže športom, ktoré rád robím, sa môžem venovať aj doma a nemusím nikam cestovať,“ vysvetľuje.
Kultúra a celebrity
V neďalekom Čunove nájdu návštevníci areál vodných športov, kde si môžu vyskúšať aj rafting na divokej vode. Slávikovi však prirástlo k srdcu múzeum moderného umenia Danubiana. Stojí len niekoľko metrov od areálu adrenalínových zážitkov. „Je to nádherná stavba na Dunaji. Osloví vás svojou architektúrou a energiou a to ani nemusíte byť veľkým fanúšikom umenia. Voda okolo vás zrazu plynie a vy sa môžete len tak opájať krásou, dobrou kávou, príjemným vzduchom a pozerať sa navôkol... Alebo môžete zájsť len k brehu Dunaja a pozerať sa na pne, na ktorých pri troche šťastia spozorujete kormorány. A v tom je tá dunajská romantika, ktorá nám chlapcom z Bratislavy imponuje, je to skvelá psychohygiena,“ vyznáva sa Slávik.
Čaro Rusoviec zlákalo viaceré známe tváre. „Presťahovali sa sem aj ďalší ľudia z nášho, ako ja hovorím cirkusového povolania alebo umeleckej brandže. Okrem Kamila Peteraja bývajú v Rusovciach aj herec Štefan Kožka, Ďuďo zo skupiny Hex, ktorého často stretávam behávať v lese, alebo výtvarník Viktor Frešo. V Rusovciach skrátka býva veľa inšpirujúcich ľudí a to je veľmi príjemné.“
Zmrzlina a ryby
Mnohí Bratislavčania sem chodia rozmaznávať svoje chuťové bunky. „Nájdete tú výborné pečené ryby, rímsku pizzeriu, do ktorej zavítajú ľudia z celej Bratislavy, preto sa tu ťažko chudne,“ smeje sa Slávik. „Oproti môjmu domu robia výbornú zmrzlinu bez smotany s čerstvým ovocím, známu ako sorbet, to musíte ochutnať! Dávajú si na nej záležať a robia ju roky,“ zdôrazňuje producent a hneď nám objednáva zmrzlinu. Celý čas pritom sedíme na terase, z diaľky k nám dolieha živá hudba a zrazu sa cítime ako v dovolenkovej prímorskej destinácii.
