Tieto zistenia odobril aj zdravotníctva Tomáš Drucker (38), ktorý komentoval výsledky projektu Hodnota za peniaze z dielne Inštitútu finančnej politiky. Tí v rámci svojej analýzy slovenského zdravotníctva skritizovali najmä neefektívne narábanie s finančnými prostriedkami v slovenskom zdravotníctve, ale napríklad aj vysokú spotrebu liekov na Slovensku či nízky počet zdravotníckych zamestnancov.
Ide o výsledky projektu, ktorý by mal pomôcť štátnym orgánom zefektívniť míňanie verejných prostriedkov. Podľa údajov IFP by sme totiž len v budúcom roku mohli ušetriť v zdravotníctve oproti plánu 138 miliónov eur. „Chceme sa zamerať na efektivitu nemocníc, spotrebu liekov, fungovanie záchraniek či zdravotných poisťovní,“ vyhlásil Drucker na tlačovej konferencii a dodal, že by nemalo ísť o šetrenie, ale o zvyšovanie efektivity.
Tento plán schvaľujú aj odborníci, no zároveň upozorňujú na ďalšie problémy. „Chýba nám všeobecná koncepcia zdravotníctva. Ministri sa menia, no 15 - 20 rokov tu nie je žiadny spracovaný materiál, čo a ako by sa malo robiť,“ hovorí predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay.
1. Obrovský dlh nemocníc
Jednou zo zásadných otázok posledných rokov je zadlžovanie nemocníc. Napriek viacerým kolám oddlžovania sa nepodarilo tento trend zastaviť a v prvom štvrťroku 2016 dosiahli záväzky 13 najväčších nemocníc pod ministerstvom zdravotníctva 567 miliónov eur. „Podmienkou ďalšieho oddlžovania je zefektívnenie hospodárenia nemocníc,“ píše sa v analýze IFP. Podľa výpočtov inštitútu by sa len v Univerzitnej nemocnici v Bratislave dalo zefektívniť prevádzku o 16,1 milióna eur a nákupy až o 20 percent, čo predstavuje 15,2 milióna eur.
2. Neefektívne a neúmerne ziskové poisťovne
IFP konštatuje, že aktuálny systém verejného zdravotného poistenia nevytvára tlak na efektívnosť poisťovní, na fungovanie poisťovní dáva Slovensko viac ako iné krajiny, problematicky pôsobí aj neúmerne vysoký zisk poisťovní. „Aj z peňazí poistencov, ktoré idú do poisťovní, sa uberá, napríklad sa z nich financuje chod Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,“ vysvetľuje Szalay s tým, že kritizuje taktiež výšku príspevkov do správneho fondu zdravotných poisťovní.
3. Oveľa menej sestier ako v EÚ
V porovnaní s krajinami EÚ a OECD je na Slovensku málo zdravotných sestier a ich počet naďalej klesá. „V porovnaní s krajinami EÚ a OECD má Slovensko nižší počet všeobecných lekárov a viac špecialistov,“ konštatuje sa v analýze. Podľa Szalaya sú dôvodom tohto stavu nízke platy v zdravotníctve.
4. Na lieky dávame o 200 eur viac ako ostatní
„Slovensko síce má jedny z najnižších cien liekov v EÚ, no v prepočte na obyvateľa dáva na lieky viac než okolité krajiny,“ píše sa v správe. V porovnaní s ostatnými krajinami V4 dávame v prepočte na obyvateľa na lieky o 200 eur viac. Analýza poukazuje na fakt, že na Slovensku máme vysokú spotrebu liekov, taktiež sa tu predávajú takzvané nákladovo neefektívne lieky.
5. Priveľa návštev lekára
V priemernom počte návštev u lekára sa ľudia na Slovensku taktiež vymykajú priemeru negatívnym smerom. Kým ľudia v EÚ priemerne navštívia lekára sedemkrát ročne, na Slovensku je to až 11. „Zdravotné poisťovne by napríklad mohli motivovať ľudí chodiť na preventívne zdravotné prehliadky, tým by sa predišlo zisteniam ochorení vo vyššom štádiu,“ hovorí Szalay.
