Rozprávkové postavičky sú totiž hlavnými hrdinami hry pre smartfóny Pokémon Go, ktorá sa v krátkom čase stala najúspešnejšou mobilnou hrou všetkých čias! Hra, pri ktorej „chytáte“ kreslené postavičky na reálnych miestach, za pár dní spôsobila u mnohých ľudí doslova závislosť. Prepadli jej deti aj dospelí, naše celebrity nevynímajúc. Pozrite sa, kto z nich už zopár pokémonov chytil, a zameriame sa aj na to, akým iným vášňam ešte podľahli známe osobnosti slovenského šoubiznisu.
Hra Pokémon Go sa odohráva vo virtuálnom svete, ale cez mobilný telefón usmerňuje hráčov na skutočné miesta, kde zbierajú animované postavičky pokémonov. Lovca týchto kultových postavičiek spoznáte podľa sklonenej hlavy nad mobilom. Málokedy sa na love nachádza sám, väčšinou hrá s partiou priateľov, ktorí si medzi sebou vymieňajú informácie, kde sa aký pokémon nachádza. Hra má svoje výhody aj nevýhody. Vďaka chytaniu postavičiek môžete prejsť denne aj niekoľko kilometrov. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že hráči strácajú pri hre pozornosť. Napríklad americká pohraničná stráž zadržala dvojicu maloletých Kanaďaniek, ktoré nelegálne prekročili hranicu, keď prenasledovali pokémonov a nevšimli si, že pritom opustili svoju krajinu a vstúpili na územie Spojených štátov.
Hrá Yxo, Barbora aj Sajfa
„Prišlo to z týždňa na týždeň a ja som zaznamenal, že je to nejaké mega populárne. Zapojil som sa do toho kvôli deťom a hlavne ma zaujímal ten fenomén, lebo predsa len žijeme v digitálnom čase a chcel som vedieť, o čom to celé je. A zistil som, že je to úplné peklo,“ hovorí spevák a gitarista skupiny Hex Tomáš Yxo Dohňanský. „Podľa mňa je to naozaj úplná hlúposť. Už som však chytil dvoch pokémonov. Tohto druhého som nevedel dostať a totálne ma to hnevalo,“ hovorí rozhorčene. Podľa Yxa je však fajn, že mladých ľudí táto hra vytiahla von z izieb a chodia vďaka nej do prírody.
Moderátorka Barbora Rakovská sa o pokémonoch dozvedela z rádia, kde pracuje. „Všimla som si, ako vychádzali prvé informácie, že niečo ako éGo existuje, a zaujalo ma, že sa pokémoni vôbec vracajú späť. Potom to už išlo ako domino efekt – všetci to chceli vyskúšať, všetci to chceli mať. A je z toho svetové pobláznenie,“ hovorí Barbora. Hra sa páči aj jej dcérke Amii. „Amia má rada, ak to zapnem niekde v parku, a pozeráme, či nie je pokémon blízko nás. Mobil jej však nepožičiavam, sama túto hru teda nemá ako hrať. Je s tým však úplne v pohode. Skôr sa jej teraz páčia všetky šialené filtre na sociálnej sieti Snapchat, to miluje.“ (smiech) Barbora však hru vyskúšala. „Chcela som vidieť, čo ľudí dokáže v dnešnej modernej dobe zaujať natoľko, že sú ochotní uprostred stretnutia povedať – prepáčte, hneď som späť, tu vedľa je pokémon. Naozaj sa mi to stalo. Pozerala som sa na dotyčnú ako na blázna. Ja som chytila zopár pokémonov, ale celkom náhodne. Teším sa, že nejakých mám, teraz už len zistiť, čo s nimi ďalej.“
Blondínke sa páči nápad spojiť pokémonov s priestorom, kde sa práve nachádza. „O to viac je to pre ľudí osobnejšie. Nepáči sa mi, ak pokémonov nevidím, a tak veľmi sa snažím. Neodsudzujem túto hru, viem, že druhá strana opäť ‚hejtuje‘, ale keď vie niečo ľuďom vyčariť úsmev na tvári, prečo nie aj pokémoni. Samozrejme, ohrozenie života, ktoré, bohužiaľ, pri tejto hre existuje, je zlé. No je na ľudoch, či berú túto hru ako hru, alebo ako závislosť, pri ktorej sa už zastavuje zdravý rozum. Všetko má svoje hranice.“
Moderátor Matej Sajfa Cifra tiež patrí k ľuďom, ktorí chytali pokémonov. „Nainštaloval som si túto hru zo zvedavosti, ale priznám sa, nie som žiadny lovec pokémonov. Trošku ma v mojich mladších rokoch nepohltila pokémonská vlna. V tom čase ma skôr zaujímala realistická perokresba Tolstoja a Dostojevského,“ spomína Sajfa. „Jedného som však chytil pred rádiom, kde pracujem, a druhého úplnou náhodov na Sliezskom dome. Technologicky táto hra posunula štandard videohier opäť o kúsok dopredu tým, že sa s počítačovou realitou kombinuje tá ozajstná. Bude zaujímavé v ďalšom období sledovať, kam sa herný priemysel posunie. Myslím si, že budeme oči aj ústa ešte len otvárať,“ uzatvára výrečný moderátor.
