Ultrapravičiar Anders Behring Breivik najskôr pred vládnym ústredím v Osle odpálil dodávku naplnenú domácky zhotovenými trhavinami. Výbuch pripravil o život osem ľudí a desiatky ďalších zranil. Po vyvolaní paniky sa Breivik presunul na neďaleký ostrov Utöya, kde preoblečený za policajta spustil paľbu na účastníkov letného tábora mládežníckeho krídla ľavicovej Strany práce (AP). Tu zastrelil 69 ľudí, väčšinou tínedžerov, a zranil stovky ďalších. Dostal 21 rokov basy.
Podľa vlastných slov chcel Breivik potrestať túto stranu za to, že nezastavila multikulturalizmus a prílev moslimských imigrantov do Nórska. Súd v Osle 24. augusta 2012 rozhodol, že Breivik bol v čase spáchania útokov príčetný, a odsúdil ho na 21 rokov väzenia, čo je v Nórsku najvyšší možný trest odňatia slobody. Trest je však možné Breivikovi predlžovať tak dlho, kým bude považovaný za nebezpečného pre spoločnosť – zrejme teda vo väzení strávi zvyšok svojho života.
V apríli 2016 Breivik vyhral časť iného súdneho procesu. Zažaloval nórsku vládu za porušenie svojich ľudských práv, ku ktorému malo dôjsť jeho izolovaním od spoluväzňov, častými osobnými prehliadkami, skutočnosťou, že mu počas presunov medzi jeho troma väzenskými celami často nasadzovali putá, a tým, že s právnikom môže komunikovať len cez sklo. Súd rozhodol, že jeho väzenské podmienky sú v rozpore s článkom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakazuje nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s väznenými osobami, a nariadil nórskej vláde zaplatiť Breivikovi náhradu výdavkov spojených so súdnym procesom vo výške 36 000 €. Nórska vláda sa proti rozhodnutiu súdu odvolala.
Breivik má vo svojich troch celách prístup k hracím konzolám, televízii, prehrávaču DVD, novinám a elektronickému písaciemu stroju. Má taktiež povolené návštevy rodinných príslušníkov a priateľov. Nikto ho však zatiaľ nenavštívil, okrem jeho matky, ktorá za ním zašla krátko pred svojou smrťou.
