Dominátor pre Nový Čas priznal, že sa predtým rozhodoval, či si nezoberie neskorší let! „V utorok to bolo tesné. To by som asi tých atentátnikov stretol,“ povedal s povzdychom Dominik.
„Z letiska som odišiel asi o 17.30, čiže pár hodín pred výbuchom. Až ráno som si prečítal správu od manželky, že niečo buchlo. Takže som mal trochu šťastia. V piatok znova letím do Talianska odtiaľto, tak dúfam, že to nebude nový bombový výlet. Letíme s daviscupovým tímom do Talianska na turnaj a odtiaľ do Bosny,“ vysvetlil bývalý 12. hráč sveta, ktorý s Tureckou tenisovou federáciou už dlhšie spolupracuje na príprave tamojších hráčov pre DC.
ŠŤASTIE V NEŠŤASTÍ
Hrbatý upozornil, že obetí mohlo byť omnoho viac. „Šťastím v nešťastí bolo, že majú detektory kovov pred vstupom do letiskovej haly. Tam jedného z nich odhalili a postrelili. Aj keď sa nechal vyhodiť do luftu, zranených bolo menej. Ak by sa dostal na check-in, tak by boli stovky mŕtvych,“ načrtol svoj pohľad na vec Domino a dvíha varovný prst: „Tenis je šport, kde sa lieta. Vybuchlo to aj v Belgicku. Ďalší môže byť Paríž alebo Londýn, lebo tam nie sú také bezpečnostné pravidlá ako tu. Ešte sa nepoučili z Bruselu, asi sa musí stať niečo horšie. Ak cestujete po svete tak ako ja, všeličo sa stane.“
PUSTÍ HO ŽENA?
Jeho manželke Nelly niet čo závidieť, Dominikove časté pracovné cesty do Turecka v nej určite vzbudzujú obavy. „Tá ma tam už asi nepustí,“ povedal s preháňaním a uzavrel: „Napísal som na Tureckú tenisovú federáciu, že dúfam, že nabudúce ma nenechajú sedieť tri hodiny na letisku, kým mi urobia rezerváciu.“
Tretíkrát mal šťastie
Dominik počas svojej tenisovej kariéry videl a zažil toho veľa. Do útoku v Istanbule mal dve nepríjemné spomienky, kde mu išlo o život, ale našťastie vyviazol bez zranení. „Pri mojom poslednom štarte na Roland Garros som bol v Paríži súčasťou prestrelky na diaľnici. Chlapík vedľa mňa z minivanu strieľal guľovnicou na policajné auto za nami. Moja tehotná manželka sedela pri mne a skoro zinfarktovala,“ spomenul hororovú situáciu Hrbatý a dodal: „To auto išlo vedľa mňa, chlapík sa mi pozrel do očí. Zastrelil dvoch policajtov a piatich zranil. Na pumpe som si potom skontroloval auto, či v ňom nemám guľky. Druhýkrát to nebola sranda, keď sme mali v Sudáne núdzové pristátie. Na cestách sa veru môže stať hocičo.“
