Ľubka sa po piatich rokoch v hlavnom meste rozhodla pre samostatné bývanie. 3-izbový byt s ďalšími dvomi spolubývajúcimi vymenila za garsónku a tešila sa z nového začiatku. A hoci jej najbližších trápila myšlienka, že odrazu zostane úplne sama, už prvé dni ukázali opak. Vedľa jej balkóna na 12. poschodí sa totiž ubytoval okatý sympaťák!
"Dlho som nechápala, čo za zvuky to zvonka prichádzajú. Všade ticho, len u mňa rachot buchot," hovorí Ľubka. Keď zvuky neustávali, vyšla na balkón, pozrela doprava, doľava a vtedy to pochopila! "Z diery vedľa môjho balkóna na mňa pozeral pár sokolích očí! Chvíľu sme sa na seba uprene dívali, tak mi to nedalo, zobrala som mobil a cvakla môjho nového suseda," smeje sa čitateľka. Že sa sokol myšiar vo vetracom otvore stihol zahniezdiť, potvrdil aj odborník.
"Ľudské obydlia vďaka veľkej produkcii odpadu a nadprodukcii jedla priťahujú hlodavce a tak sa mnohé dravce, ako napríklad myšiarky ušaté či sokoly myšiare, stále častejšie vyskytujú aj v takomto, pre nich rizikovom prostredí," vysvetľuje ornitológ Radovan Jambor. "Zvyčajne sú to vyššie poschodia, 4. až 7., a balkóny, kde sokol nájde pokoj pre inkubáciu a výchovu mláďat. Časom si ale väčšinou zvyknú aj na vyrušovanie zo strany človeka, sú to veľmi prispôsobivé tvory."
Sokoly sú zákonom chránené, preto obyvateľom panelákov nezostáva nič iné, len sa zmieriť so svojím opereným susedom. R. Jambor ich ale v žiadnom prípade neodporúča kŕmiť ani rušiť, zvlášť v čase zahrievania vajec. "Neskôr je prípustné aj nejaké to vešanie bielizne či sporadické "nakuknutie". Prílišné privyknutie na prítomnosť ľudí by mohlo byť pre sokolie mláďatá v budúcnosti nebezpečné," upozorňuje ornitológ.
Hniezdenie operencov je len dočasný stav. Zhruba po mesiaci sa z vajíčok liahnu mláďatá. Druhý mesiac sú ešte kŕmené, aby sa ďalšie dni túlali po okolitých balkónoch a strechách. Až potom nadobro zamávajú svojmu dočasnému domovu aj svojim ľudským susedom.
